Večné memento
Ajka, Kolontár, Devecser – názvy obcí, o ktorých väčšina z nás donedávna ani len netušila - sa do histórie zapíšu ako "malý stredoeurópsky Bhopál".
Aj keď v Indii zahynulo neporovnateľne viac ľudí (odhaduje sa, že celkovo ich bolo 20-tisíc a ďalších 500-tisíc vážne ochorelo), svojím rozsahom táto katastrofa predstihuje všetky podobné havárie v regióne, pri ktorých z českých chemičiek do Labe unikla kyselina alebo v rumunskom Baia Mare do Tisy kyanidy používané pri povrchovej ťažbe zlata.
Ak tieto prípady boli hrozivé, tak v Maďarsku sme svedkami predobrazu apokalypsy. Do Tisy sa po čase vrátil život a v Labe dokonca tiahnu lososy. Maďarské dediny zaplavené červeným bahnom však zostanú s najväčšou pravdepodobnosťou naveky neobývané ako večné memento ľudskej nezodpovednosti a ľahostajnosti voči prírode.
Ten, kto čítal román Cormaca McCarthyho Cesta alebo videl filmovú verziu tejto antiutópie, vie si predstaviť, ako môže vyzerať svet po obrovskej ekologickej katastrofe. Stále je to však iba fikcia. V Ajke je to, bohužiaľ, realita.
Gudrónové jamy na Horehroní a stovky či tisíce zabudnutých skládok na celom Slovensku sú časovanou bombou, ktorá môže kedykoľvek vybuchnúť. Polychlórovanými bifenylmi zamorené Strážske a veľká časť Zemplína si už svoju daň na zdraví ľudí pomaly vyberá, aj keď výroba tejto chemikálie sa dávno skončila.
Staré environmentálne záťaže nás teda mátajú aj dve dekády po nežnej revolúcii. V divokej privatizácii počas 90. rokov mnohí podnikatelia dostali fabriky takpovediac „za babku“ s tým, že na seba prevezmú túto ekologickú ťarchu. Podniky vytunelovali, no environmentálne záťaže neodstránili.
Minulý rok síce ministerstvo životného prostredia chcelo prijať zákon o environmentálnych záťažiach, ktorý by určil zodpovednosť za ich likvidáciu, no zostalo len pri slovách. Novozaložené ministerstvo by preto túto úlohu malo prioritne riešiť, pričom zodpovednosť za staré resty by si medzi sebou nemali prehadzovať ako horúci zemiak podniky a štát, lebo ide o vec, ktorá sa týka nás všetkých.
Zároveň s riešením starých záťaží by sme mali prezieravo pozerať dopredu. Zahraniční investori totiž prejavili záujem o ťažbu zlata v Kremnici, urán by zasa chceli ťažiť v Považskom Inovci pri obci Kálnica alebo na východe pri obci Jahodná. V oboch prípadoch by vznikli aj odkaliská.
Ekológia sa síce v rebríčku dôležitosti medzi Slovákmi dlhodobo ocitá na chvoste, ak však niekto príde a začne ťahať medové motúzy pod fúzy, tak mu treba povedať jednoznačne NIE! Ajka a Baia Mare sú dostatočným varovaním.
Aj keby po nás nezostalo nič iné, tak starostlivo spravovaná krajina je to najväčšie bohatstvo, ktoré môžeme odovzdať nasledujúcim generáciám.