Zabudnite na prokurátora
Tak nám ani na druhý pokus nezvolili generálneho prokurátora. Akoby aj mohli, keď dôležitá časť parlamentu v skutočnosti hlasovala o niečom celkom inom?
Spôsob výberu generálneho prokurátora u nás zákon upravuje tak, akoby malo naozaj ísť o voľbu šéfa prokuratúry. Ukazuje sa, že je to dosť naivný predpoklad. Autori zákona zjavne nerátali s tým, že z voľby generálneho prokurátora sa môže stať napríklad hlasovanie o lídrovi vládnej väčšiny. Čo je práve to, čoho sme boli s najväčšou pravdepodobnosťou tento týždeň svedkami. A keďže po štyroch mesiacoch už máme slušnú predstavu o tom, aké vzťahy asi panujú vo vládnej koalícii, vôbec by nás nemalo prekvapiť, že bitka o líderstvo nabrala také obrátky. Ani to, že pri tejto bitke cit pre parlamentarizmus steká z podaktorých našich predstaviteľov ako čerstvý náter, ktorý mal beztak chabý základ.
Povedať, že vládna koalícia bojuje o to, kto bude jej lídrom, možno ani nie je celkom presné. Presnejšie bude asi povedať, že sledujeme boj o to, či sa ním opäť stane Mikuláš Dzurinda. Situácia, v ktorej je Dzurinda síce predsedom najsilnejšej koaličnej strany, no vládu – čiže oblasť, v ktorej má koalícia napĺňať zmysel svojej existencie – vedie niekto iný, vytvára aspoň formálne určitú rovnováhu medzi lídrami samotných štyroch partnerských strán. Lenže v prostredí rovnováhy obvykle nemáva nikto posledné slovo. Voľba generálneho prokurátora sa pre Dzurindu stala príležitosťou, aby si posledné slovo zobral.
Už len preto v tejto chvíli nemá zmysel oprašovať meditácie nad pravými dôvodmi, ktoré mohli viesť predsedu SDKÚ takmer do posledného okamihu pred prvým kolom k tichej podpore kandidatúry Dobroslava Trnku. Naopak, jasnejším sa stáva manéver, ktorým sa z dilemy: „Trnka alebo proti Trnkovi“ pokúsil vyrobiť v poslednej chvíli s pomocou svojho poslaneckého klubu v parlamentných laviciach vládnej väčšiny dilemu: „Mišíková alebo Hrivnák“.
Nebolo ani veľmi dôležité, že kandidát SDKÚ neprešiel ani prvým kolom voľby. Dôležitejšie bolo, že Dzurinda sa vďaka tomu dostal do svojich vyšliapaných rétorických chodníčkov. Vypočuli sme si vzletné slová o slobodnej vôli poslancov a o potrebe vzájomného rešpektu.
Čo sme však videli? Videli sme, ako poslanec Janiš celkom slobodne navrhol pred prvým kolom Trnku, aby mohol – dozaista rovnako slobodne – v tom istom prvom kole hlasovať za Hrivnáka. Videli sme jednu úplne nezmyselnú obštrukciu, ktorou SDKÚ zablokovala voľbu v druhom kole, a ktorá vôbec nemusela nastať, keby predseda SDKÚ bral svoje vlastné slová o vzájomnom rešpekte aspoň spolovice tak vážne, ako keď ich prednáša na televízne kamery.
Videli sme trápnu fotoseansu v podaní poslancov SaS, ktorí možno naozaj ani netušia, akých nesvojprávnych pajácov zo seba pred svojimi vlastnými voličmi urobili (no, samozrejme, nielen pred nimi). Ťažko povedať, či ich toto netušenie ospravedlňuje…
Skrátka a dobre, videli sme jedno trápne predstavenie kvôli Dzurindovi a o Dzurindovi. Zabudnite na generálneho prokurátora. Posledné slovo vo vláde má opäť šéf SDKÚ.