Po čom deti túžia
Aj africký chalan Déde je zmätený. V predvianočných reklamných šotoch ho zasypali umelým snehom. Lebo ten skutočný sa na Slovensku sype až okolo Vianoc. A to je už naozaj neskoro na nakrúcanie vianočných reklám. Tie si pomaly zvykajú zavaľovať túto krajinu už od leta. Útočia od rána do večera. V televízii, rádiu, novinách. Stále dookola. Až z toho, ako varuje klasik, človeku začne "ločkať v lebeni".
Známy londýnsky obchodný dom sa tentoraz do vianočného odel už uprostred augusta. Slovenské „markety“ však tiež dlho nelenili. Dávno majú rozvešané gýčovité gule, oprášili usmievavých Santov, čochvíľa rozihrajú vianočné koledy. Úprimnosť vtieravá ako pitralon. Hor´sa, národ, vysypať peňaženky! Aby tržby rástli. A aby sa po Vianociach bolo čím chváliť. Pred spolužiakmi, susedmi, kolegami.
Pýtate sa však občas vašich ratolestí, po čom naozaj túžia? Tak asi viete, že po takej otázke obvykle iba zagúľajú očami. Väčšina z nich už ani nijakú skutočnú túžbu nemá. Aspoň nie z toho materiálneho sveta. Kdeže by si vedeli predstaviť, čo za vojny znamenala pre dieťa handrová bábika.
Alebo za „socíku“ poctivo z cudziny prepašovaná platňa Beatles. Vianoce totiž nie sú o kope darčekov. Ak sa aj rodina topí v blahobyte, no inak nefunguje, ľahko sa zvrhnú až na traumatický zážitok. Ako z predvianočného obchodu.