Agitka z automatu
Dobrý deň, volám sa Magda Vášáryová... Pred desaťročiami by možno ktosi rád v telefóne počul príjemný ženský hlások, známy od strieborného plátna či z televíznych skriniek. Úspešná herečka si na mňa spomenula... Lenže dnes sa píše rok 2010, Slovensko stojí pred komunálnymi voľbami a namiesto rozhovoru s umelkyňou počúva plechovo znejúce slová z nahrávky: Kandidujem na primátorku...
Asi nik nepochybuje o tom, aká agitka po týchto slovách nasleduje. Politika sa derie do domovov, nazerá až do hrncov. Pritom ju nikto nepozval. Keď si niekto chce vypočuť správy, zapne rádio či telku, no ak chce mať od všetkého pokoj, nepotrebuje, aby mu vyzváňal automat.
Takmer každý rok prináša dajaké voľby či referendum, preto ich aktéri hľadajú nové formy, ako sa priblížiť k voličom. Zväčša nebývajú originálni, siahajú – ako tomto prípade – po príkladoch zo zahraničia. Človek má právo na súkromie, „vytočiť“ ho dokáže už aj to, keď mu na meno prichádzajú agitačné materiály od strany, s ktorou nikdy nemal nič spoločné. Podľa vzoru britských politikov pred parlamentnými voľbami cengali niektorí kandidáti osobne pri dverách. Ľudia ich mohli pustiť do bytu alebo rovno vypoklonkovať. Teraz si uchádzači o funkcie nedávajú ani tú námahu a pošlú odkaz cez automat. Škoda, že si nemôžu vypočuť tie komentáre. Iste by stratili kus sebavedomia.