Som teplár. Zn. V utajení
Ľudia, ktorí narábajú s majetkom štátu a na ich výplaty prispievajú desaťtisíce zákazníkov, by konečne mali pochopiť, že už nie sú súkromné osoby. Nielen že nechcú odpovedať na otázky o svojich platoch či o tom, kam investujú peniaze.
Nechcú zverejniť ani svoje predchádzajúce zamestnania. A to je niečo, diplomaticky povedané, čudné. Pritom vo vyspelejších krajinách zverejňujú manažéri svoje životopisy absolútne bez problémov. A je jedno, či vedú súkromnú alebo štátnu firmu.
Na druhej strane je ich motivácia na nezverejnenie životopisu vcelku pochopiteľná. Veď komu by sa chcelo dokazovať, že ľudia vo vedení celého štátu nehovorili pravdu, keď tvrdili, že na čelo podnikov dosadia odborníkov a v skutočnosti si tam nastrčili členov strany laikov.
Takisto je pochopiteľný aj ďalší dôvod. Aj laik v kontrolnom orgáne teplárne dostane každý mesiac asi tisíc eur. Ak je posadený do manažmentu, dostane ďalších pár tisíc.
Teplári sa skrývajú pred verejnosťou
Teplárom sa navyše úspešne darí utajovať aj presné údaje o odmenách za účasť v dozornej rade či v predstavenstve. Ale azda to už nebude trvať dlho. Minister hospodárstva totiž všetkým šéfom teplární poslal list, v ktorom ich žiada, aby zverejnili svoje odmeny. Alebo ani on nebude mať dostatočnú autoritu, aby ich k takému činu donútil? Hádam nie…