Aký krok dopredu?
Podľa Jána Figeľa by bolo "veľmi zlým signálom, že vo veľmi dôležitej oblasti koalícia nevie spraviť krok dopredu", ak by sa vládna štvorka nedohodla na spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora. Pravdou je, že koalícia urobila všetko preto, aby bola voľba generálneho prokurátora pre Slovensko zlým signálom, už dávno pred včerajším rokovaním. A záverečná koaličná dohoda či nedohoda už na toto konštatovanie veľký vplyv mať nemôže.
Keby chceli dať ľudia z SDKÚ, KDH, SaS a Mostu-Híd celej spoločnosti najavo, že napriek rečiam o vzájomnej programovej blízkosti je pre ich spoločné fungovanie v skutočnosti zásadnou otázkou to, kto bude mať v najbližších siedmich rokoch u nás na starosti stíhanie závažných kriminálnych deliktov, nekonali by asi inak.
Keby bolo ich cieľom poskytnúť námet širokému spektru viac či menej divokých teórií o tom, prečo je jeden kandidát pre niekoho prijateľný, kým pre iného v žiadnom prípade nie, nič by asi nemenili na spôsobe, akým sa pri tejto téme prezentujú pomaly už dva mesiace. Ide tu o podozrenia ohľadne financovania SDKÚ, ktoré treba „stopiť“?
Ide o podozrenia ohľadne financovania Smeru, ktoré treba, naopak, „rozbehnúť“? Ide o oboje naraz, alebo tu ide azda ešte o také veci, o ktorých verejnosť dosiaľ ani netuší? Vyberte si… Isté je len to, že oficiálnej verzii o hľadaní toho najlepšieho z najlepších kandidátov dnes už uverí málokto.
Čo by malo byť vlastne tým „krokom dopredu“, o akom hovoril Figeľ? Že sa koalícii po niekoľkých mesiacoch podarí nájsť kandidáta, ktorý by uspokojil Mikuláša Dzurindu rovnako ako Jána Figeľa (alebo, keď už sme pri tom, Daniela Lipšica)? Myslia si azda v koalícii, že tu všetci so zatajeným dychom čakáme, až sa nad niektorým zo sídel koaličných strán objaví biely dym? To sotva.
Generálneho prokurátora u nás už z podstaty systému vyberajú politici, ktorí nesú na svojich chrbtoch bremeno nejedného škandálu, nejedného podozrenia. A tentoraz to robia ešte i tak, aby bolo všetkým jasné, že to nie Slovenská republika potrebuje mať obsadené miesto vrchného prokurátora, ale že to oni politici, ktorých voľby vyšvihli na štyri roky do sedla, potrebujú svojho prokurátora. Aspoň na tie štyri roky.
Robia to tak, akoby tu nešlo o zákonnosť v štáte, ale o vysoké hry politických kruhov. To nie je preháňanie – o zhumpľovaní procesu výberu generálneho prokurátora svedčia nielen nejasné kritériá výberu (kritérium „kto sa s kým pozná“ patrí k najčarovnejším), ale aj to, že koalícia v podstate úplne vynechala z hry parlament.
Krokom dopredu nebude, keď bude s novým kandidátom na generálneho prokurátora spokojný zákulisný šachista Dzurinda. Ani ktokoľvek iný z vládnej zostavy. Krokom dopredu bude úvaha, ako docieliť, aby sa celé toto neprístojné politické divadlo nezopakovalo o sedem rokov. Bez ohľadu na to, kto bude vo vládnom sedle vtedy.