Kúsok empatie
Veta, že všetci, teda aj poslanci, musia ušetriť 10 % mzdových nákladov, znela uprostred leta celkom jasne. Nasledujúce mesiace však ukázali, že aj z takejto jednoznačne formulovanej požiadavky sa dá urobiť napínavá "story", v ktorej do konca nie je jasné, ako to dopadne.
Premiérka síce jasne povedala, že ak sa uprostred krízy majú uskromňovať občania, musia tak urobiť aj politici, no jej kolegom to také jasné nebolo a začali sa hry s číslami.
Vláda sa v polovici novembra napokon dohodla na modeli navrhnutom SaS. Ten predpokladal, že platy by sa mali odvíjať v závislosti od toho, ako sa darí ekonomike. Nápad nadviazať platy poslancov na výšku deficitu verejných financií je slušne povedané „svojský“, splnil by sa ním však vytýčený cieľ – úspora peňazí na mzdách poslancov.
Iný „usporný“ návrh KDH, ktorý by v konečnom dôsledku znamenal mierne, ale predsa len navýšenie platov, síce včera v parlamente neprešiel, no po pozmeňovacích návrhoch to ani s uťahovaním poslaneckých opaskov nebude až také vážne, lebo namiesto 10 % napokon prídu len o tri.
Argument, že poslanci mali mzdy zmrazené niekoľko rokov, neobstojí. Keď v Lotyšsku pred časom platy štátnych zamestnancov zoškrtali o štvrtinu, aj občania prijali úsporné opatrenia bez väčšieho reptania. Mali pocit, že všetci sú na jednej lodi.
A čo naši poslanci? Hovorí im niečo slovko empatia?