Neočakávaný zisk
Anglický výraz windfall značí nečakané peniaze alebo náhle bohatstvo. Napríklad výhru v lotérii. Výhrou v lotérii sa vlani pre banky a energetické a petrochemické firmy stal razantný rast cien energií. Český minister financií si vypočítal, že zdanením týchto „nečakaných“ ziskov by od veľkých bánk mohol štát inkasovať do rozpočtu 33 miliárd korún.
O tom, že štát dokáže obrať banky o peniaze, o ktoré si banky polepšili na úkor občanov, však od začiatku panovala pochybnosť. Banky totiž majú mnoho legálnych možností, ako naložiť s nečakaným ziskom, aby sa vyhli zdaneniu. Než o peniaze prísť, radšej ich kreatívne investujú. Nakoniec český minister financií z bánk nevydoloval ani jednu miliardu.
Nevedno, či v tomto príbehu išlo o naivitu politika (ktorý kedysi vyštudoval elektrotechniku a financiám nešéfuje kvôli svojej odbornosti, ale za politické zásluhy), alebo či vopred vedel, ako pri bankách pochodí, ale navýšil očakávané príjmy rozpočtu už s vedomím, že sa o 33 miliárd zvýši deficit. V každom prípade sa postaral o názornú ukážku, ako funguje vzťah štátu a súkromného finančného sektora, a kto má v tomto vzťahu vrch.
Vzťah reálnej ekonomiky a sveta finančných špekulácií je toxický. Podstatou kapitalizmu je akumulácia kapitálu. Najprv niekoľko najväčších boháčov vysaje zo spoločnosti peniaze a s nimi demokraciu, pretože kde sa stráca sebestačnosť, či už občana, alebo štátu, stráca sa i demokracia.
Potom iní boháči, finanční špekulanti, do toho vákua nalejú peniaze virtuálne, nekryté, vymyslené, a všetkých nimi zadlžia. Tak sa vyparia i posledné zvyšky demokracie. Bez demokracie, ktorej synonymom je i spoluzodpovednosť, spoločnosť chudobnie, pustne, hlúpne, upadá a boháči riešia, čo s takými ľuďmi, ktorí sú na nič a je ich zbytočne veľa. Správna otázka pritom je, načo sú ľuďom tí boháči.
Kým systém, ktorého motorom je túžba po zisku, respektíve chamtivosť, skolabuje na akumuláciu kapitálu, ktorá je jeho podstatou, politici sa snažia nespokojných občanov presvedčiť, že situáciu majú pod kontrolou. Tam, kde to nejde s kapitalistami po dobrom a v praxi sa ukáže, že takzvaná spoločenská zodpovednosť firiem je iba teatrálne nesystémové gesto, zatvária sa politici prísne a vyrukujú s nápadmi, ako je spomenutá windfall tax. Je však možné zachrániť kapitalizmus šikanovaním kapitalistov?
Nič ako „nečakaný zisk“ neexistuje. V režime, ktorého podstatou je privatizácia zisku a socializácia nákladov, nie je úlohou štátu dozor nad kapitalistami. Štát sa stáva závislým od kapitalistov, ktorí nad štátom prevzali dozor namiesto občanov, ktorí štát platia. Bankám patria občania jednotlivo, prostredníctvom úverov, pôžičiek, hypoték, ale i spoločne ako štát, ktorý je u bánk zadlžený, bez šance vykĺznuť z dlhovej pasce, keď banky žijú z úrokov a splatenie dlhu nereklamujú, ale, naopak, šikovne blokujú.
Kapitalizmus je príbeh finančného „lietadla“, na ktorého konci je úplne iný windfall, než z akého sa dnes tešia kapitalisti. Nečakanému zisku sa hovorí znárodnenie kapitalistov.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.