Radosť z čítania
Ani to, že je krajina pomerne bohatá a prosperujúca, ešte nemusí znamenať, že má tých najvzdelanejších žiakov. Na druhej strane deti bohatých rodičov sú vzdelanejšie. Aj to sú poznatky vyplývajúce z posledného testovania 15-ročných žiakov PISA 2009.
Slovensko v ňom neskončilo najlepšie, ale hoci k testovaniu možno mať viacero výhrad, jeho výsledky nemožno ignorovať. Zaujímavé sú minimálne dva postrehy: je zrejmé, že roztvárajúce sa nožnice medzi kvalitou škôl sú prejavom prehlbujúcich sa rozdielov v spoločnosti.
Deti bohatých a vzdelaných rodičov sú vzdelanejšie, zatiaľ čo sa z neprivilegovaných vrstiev stáva „vzdelanostný proletariát“. Separovanie šikovnejších od tých priemernejších v osemročných gymnáziách tento trend iba posilňuje.
Druhým postrehom je zistenie, že čím väčšie potešenie spôsobuje deťom čítanie, tým lepší je aj ich výkon. Žiaľ, čítanie beletrie, ktorá má na čitateľskú gramotnosť najsilnejší vplyv, sa u slovenských školákov teší len minimálnej obľube.
A tak 200 rokov od reforiem Márie Terézie, cieľom ktorých bolo odstránenie negramotnosti, z našich škôl odchádzajú poloanalfabeti, prijímajúci predžuté informácie zo sociálnych sietí a bez vlastného úsudku.