Únikové cesty
Núdza vždy vytvára priestor na hľadanie cestičiek, ako prekabátiť štát či zamestnávateľa. Výška príjmu, miera nezamestnanosti a dĺžka práceneschopnosti sú spojené nádoby.
Ak je rozdiel medzi mzdou a nemocenskou dávkou nízky, práceneschopnosť stúpa. Pre ľudí s nízkym príjmom je výhodná o to viac, ak majú počas nej šancu privyrobiť si inde.
V čase krízy miera práceneschopnosti ešte stúpa, pretože mnohí sa tak snažia ubrániť sa pred tým, aby dostali výpoveď. Protiopatrenie, ktoré by umožnilo prepúšťať ľudí počas PN, je však rovnako zlé. Čo by asi nastalo potom?
Najlepšie by bolo, keby sa práceneschopnosť neoplatila. To sa však deje iba vtedy, keď príjmy rastú a nezamestnanosť klesá. Keď všetko funguje, ako má a ľudia sú spokojní, nepotrebujú hľadať rôzne únikové cestičky. Veď každý predsa vie, že lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý.
Keď sú však ľudia zahnaní do kúta, vytvára sa priestor pre rôznych „vynaliezavcov“ a špekulantov. Narastá sivá ekonomika, podvody a kriminalita. A aj práceneschopnosť.