Selektívny prístup
Aj keď návšteva Viktora Orbána bola skôr zdvorilostnou diplomatickou misiou s cieľom podporiť hladký priebeh maďarského predsedníctva EÚ, mala aj iný rozmer. Tým, že maďarský premiér sa stretol iba s predstaviteľmi mimoparlamentnej SMK, opätovne potvrdil, koho považuje za menšinového partnera na Slovensku.
V istom zmysle je konzekventný – aj v minulosti pre zmenu v Rumunsku podporil Fidesz maďarských radikálnych menšinových politikov a nie Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (RMDSz). Jeho prístup sa nezmenil, hoci práve na príklade z Rumunska sa mohol poučiť. Zatiaľ čo umiernený RMDSz je súčasťou vládnej koalície, radikálni sedmohradskí politici, s výnimkou europoslanca Lászlóa Tőkésa, sa stávajú čoraz marginálnejšími krikľúňmi.
Tento osud hrozí aj SMK, ktorá sa stáva čoraz nacionalistickejšou. Jej politika iste konvenuje Fideszu, ktorý od jari permanentne brnká na národnú strunu, no na domácej pôde týmto správaním stráca koaličný potenciál.
Optická prevaha a relatívny úspech v komunálnych voľbách v porovnaní s Bugárovým Mostom – Híd ešte nič neznamenajú. Vo vegetatívnom stave môže strana fungovať dlho, no ak voličom neponúkne nič, je odsúdená na celkový neúspech.
Narábať s permanentným pocitom ohrozenia je príliš málo. Maďarskí voliči v komunálnych voľbách, konkrétne v Komárne, totiž dali jasne najavo, že majú plné zuby straníckej politiky, aj keď má etnické tričko. To by mal byť varovný signál aj pre Most – Híd. V prípade, že sa obe strany „vyoutujú“, môže a sa stať, že parlament bude bez Maďarov. K tomu môže paradoxne prispieť aj Orbánov selektívny prístup ku krajanom. Cesta do parlamentu nevedie cez etnické geto.