Cena privatizácie
Po vyslovení slova "privatizácia" väčšinou ľuďom naskočí husia koža. Viaceré štátne podniky sa totiž v minulosti predali pod cenu.
Či už išlo o Naftu Gbely za Mečiarovej vlády, alebo pochybne lacný predaj Slovenských elektrární počas vládnutia Mikuláša Dzurindu. Skryté privatizácie pritom neobišli ani Ficov kabinet, keď navyše štátne podniky šafárili.
Privatizovať sa teraz chystá vláda pod vedením Ivety Radičovej. Aké to bude mať dôsledky? Štátnu kasu by rozpredaj mohol potešiť za podmienky, že sa dosiahne naozaj primeraný výnos. Potom by sa z privatizačných výnosov mohla oddlžiť krajina a klesli by úroky z verejných dlhov, ktoré majú len na budúci rok na jedného Slováka dosiahnuť asi 200 eur.
Ak sa však majetok železníc, letiska či menšinového podielu v Slovak Telekome predá pod cenu, štát bude banovať. Pri predaji treba zvažovať, o koľko budúcich ziskov a dividend príde štátna kasa. Úmerne k nevýhodnosti predaja sa zvyčajne pri privatizácii nabalia rôzni sprostredkovatelia a politikmi nastrčené firmy.
Osobitnou kapitolou privatizácie sú ceny produktov sprivatizovaných firiem. Keď sa predali plynárne, zdražel plyn. To isté platilo pri elektrárňach. Ak už teda teraz vláda ide predávať šesticu veľkých teplární, myslieť by mala aj na budúce ceny tepla. Pri privatizácii totiž šanca na reparát nie je a dôsledky sú trvalé.