Čakajte, prosím, ste v poradí!
Ľudia odchádzajúci do dôchodku zväčša vedia, že prvej penzie sa dočkajú až o niekoľko mesiacov. Ak im to finančná situácia dovolí, tak si nejaké peniaze ušetria, aby mali po odchode na "zaslúžený odpočinok" vôbec z čoho žiť.
O tom, že je to veľmi čudné, netreba ani diskutovať, lebo ak si niekto platil odvody do Sociálnej poisťovne, tak je prirodzené, že dôchodok je mu vyplatený v okamihu, keď mu naň vznikne nárok. Títo penzisti však aspoň vedia, čo ich čaká a podľa toho sa aj zariadia.
Invaliditu si však nikto neplánuje. Ak sa niekomu zhorší zdravotný stav natoľko, že mu neumožňuje pracovať, ťažko si v takejto nezávideniahodnej situácii začne vytvárať finančnú rezervu…
O to šokujúcejšie je zistenie, že hendikepovaní musia na svoju prvú dávku čakať aj pol roka! Zo zákona by síce Sociálna poisťovňa mala o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku rozhodnúť do šesťdesiatich dní, no to je iba teória.
Pritom len v prvom polroku tohto roku prešlo cez posudkových lekárov viac ako 18-tisíc žiadostí o priznanie invalidity, z čoho bola priznaná v približne 16-tisíc prípadoch.
Títo ľudia nežijú vo vzduchoprázdne, musia platiť nájom, účty za elektrinu, plyn, telefón… ako každý z nás. Ak nezaplatia, okamžite dostanú upomienku. Firmy sa s nikým nemaznajú. Ako však môžu oni urgovať štát, ktorý sa voči svojim najslabším správa takto nehanebne?