Obranné reakcie
Existuje množstvo ľudí, ktorých každoročne okolo Silvestra prepadávajú záchvaty depresie. Niet sa im čo čudovať.
Podobne ako keď človeka pochytí intenzívny pocit samoty uprostred hlučného davu, aj atmosféra povinnej veselosti a bujarej zábavy dokáže vyvolať v niektorých jedincoch pravý opak.
Ak patríte medzi takto „postihnutých“, nezúfajte. Môžete si povedať, že vaša duša ešte celkom neotupela: ešte dokáže zapnúť obranné reakcie. No a potom, posmelení týmto vedomím, môžete sa začať tešiť sami pre seba.
Dnes nie je len posledný deň roku 2010. Dnes je aj posledný deň prvej dekády 21. storočia. Je za čím ľutovať?
V symbolickej rovine sa nové storočie začalo pádom newyorských dvojičiek, vojnami a poznaním, že žiadne zbratanie ľudstva a spoločný pochod na ceste k slnečnému štátu v dohľadnom čase nehrozí. Prvá dekáda tohto storočia sa symbolicky končí finančnou a hospodárskou krízou a poznaním, že ani cesta k materiálnemu blahobytu nebude nalinkovaná vzorčekmi sebaistých technokratov. Dve veľké ilúzie o 21. storočí tak stihli padnúť hneď na jeho začiatku.
Generácie, ktoré kedysi dávno na výtvarnej výchove v škole maľovali výkresy plné futuristických technických vymožeností, ktoré im napadali pri zadanej téme „Svet po roku 2000“, sa dnes môžu tešiť z mobilných telefónov, internetu a plochej televízie. Na veci, ktoré sa na tie výkresy nedostali, pretože boli abstraktné, ako napríklad „nepociťovať úzkosť“ alebo „nepoznať nedostatok“, si však budú musieť ešte počkať. A končiaca sa dekáda predviedla, že toto čakanie môže byť oveľa dlhšie, než sa kto pred desiatimi – dvadsiatimi rokmi nazdal.
Tí, čo dočítali až sem, mohli podľahnúť mylnému presvedčeniu, že čítajú litánie bytostného pesimistu. Opak je pravdou.
S trochou zjednodušenia povedané, životný pesimista je človek, ktorý si myslí, že veci sa budú len zhoršovať. Z toho však logicky vyplýva, že v minulosti museli byť lepšie. Optimista, naopak, dúfa, že zajtra bude lepšie, ako bolo včera. A tak keď stretnete niekoho, kto vám povie, že „to za veľa nestálo“, nevešajte hlavu: stále je tu ešte možnosť, že máte pred sebou optimistu, ktorý verí v lepšiu budúcnosť… Napokon aby sa čokoľvek na svete zajtra zlepšilo, na to je potrebná aj istá dávka nespokojnosti s tým, čo je dnes.
Inými slovami, neverte, že byť kritickým je to isté, ako byť pesimistom. Kritické myslenie a optimizmus – tieto dve veci idú dohromady úplne prirodzene. O tieto dve veci sa nám oplatí snažiť sa. Našou spoločnou obrannou reakciou na stav sveta nech je humor. Po celý rok a aj pri vypnutom televízore.