Potraviny bez tváre
Na Slovensku sa začalo pestovať potravinové vlastenectvo. Vyvolal ho škandál s dioxínmi, najjedovatejšími látkami, aké ľudia dokázali vytvoriť. Keď ho v Nemecku objavili vo vajíčkach a najnovšie aj v bravčovom mäse, stuhla celá Európa.
Ilustračné foto
Nemci z týždňa na týždeň takmer prestali jesť vajcia. A za hranicami Nemecka sa začal pestovať nový druh patriotizmu – potravinový. Spontánne zdola a organizovane zo strany všetkých obchodníkov.
Aké dojemné, odrazu, keď je biznis ohrozený, obchodné reťazce takmer ako jeden muž hlásia, že predávajú najmä slovenské vajíčka. A keď nie slovenské, tak poľské a bravčové mäso je nanajvýš z Českej republiky.
Do utorka večera si celé Slovensko nebolo načistom, či zadržaný nemecký tovar je v poriadku, ako tvrdili Nemci, alebo sa v ňom nebodaj nachádzajú zvyšky dioxínu. A tak šéf štátneho potravinového dozoru Jozef Bíreš bez okolkov ešte v pondelok odporučil, aby ľudia kupovali prednostne slovenské potraviny.
Moc potravinových škandálov je úžasná. Dokáže úplne odrovnať celé výrobné odvetvia. Po tom, čo sa Slovenskom prevalila choroba šialených kráv, klesla spotreba hovädzieho v prepočte na jedného obyvateľa na menej ako sedem kilogramov! Pre dvadsiatimi rokmi sa skonzumovalo tri razy toľko hovädzieho. Čo sa teraz stane s vajíčkami, kurčatami a bravčovým mäsom?
S veľkou pravdepodobnosťou ich nepostihne osud drahého hovädzieho mäsa. Vajíčka a kurčatá sú stále cenovo najdostupnejšími potravinami, ale ľudia určite nebudú spokojní s označovaním potravín. S tým, že čoraz viac výrobkov nesie na sebe označenie vyrobené v EÚ. Ale kde v Európskej únii? V Poľsku, ktoré si vydobylo pri vstupe do únie možnosť pokračovať v zastaranej technológii spracovania kurčiat chladených nie vzduchom, ale vodou? A je istotou Nemecko, ktoré si zakladalo na perfektnej kontrole?
Dioxíny v Nemecku odhalili, že Európa, ktorá sa rada vystatuje aj rozmanitosťou svojich potravín, sa v skutočnosti oblieka do jednej potravinovej rovnošaty. Odrazu je ťažko vypátrať, kde sa potravina vyrobila. Ukazuje sa, že to nie je tam, kde sa aj zabalí. Značka EÚ nie je dostatočnou garanciou potravinovej bezpečnosti, je skôr skvelou priepustkou z krajiny do krajiny pre tovar bez identity a bez tváre.
Preto je celkom logická požiadavka, s ktorou nezávisle od seba prišli Nemci, Česi aj Slováci, aby na potravinách celkom zreteľne bola označená krajina pôvodu. Aby spotrebitelia vedeli, odkiaľ tovar skutočne pochádza. Nemecko má na to sto dôvodov, ale nie menej aj Slovensko. To sa za posledné roky aj zásluhou liberálnej potravinovej legislatívy stalo cieľom potravín, ktoré nepatrili na pulty obchodov, ale na smetisko.
A len tak mimochodom, nevedno, kde obchodníci nakúpia toľko slovenského bravčového mäsa. Už viac ako každé druhé prasa je z dovozu.
Súvisiace články