Principiálni derviši
Čím viac sa blíži schôdza Národnej rady, na ktorej koalícia zmení zákonom tajnú voľbu generálneho prokurátora na verejnú, tým zúfalejšia je snaha niektorých koaličných poslancov dokazovať, že je to vlastne najlepšie možné riešenie. A že ich principiálnosť, na ktorej si tak zakladajú, tým nijako neutrpí.
Štyria poslanci OKS 10. januára vyhlásili, že zmenu voľby z tajnej na verejnú možno nepodporia. Ondrej Dostál potom spresnil, že on a František Šebej sú za verejnú, kým Peter Zajac a Peter Osuský sú za zachovanie tajnej voľby. Po týchto vyhláseniach im šéf Mostu Béla Bugár odkázal, že prinajmenšom mesiac vedeli o príprave zákona: „Je zaujímavé, že až teraz avizujú, že s tým možno budú mať problém.“ Problém sa vyriešil už o týždeň neskôr. Po stretnutí s Ivetou Radičovou poslanci OKS vyhlásili, že podporia verejnú voľbu, pretože, ako povedal Zajac: „Cítime sa politicky zodpovední a zodpovední za osud tejto vlády.“ V nedeľu v STV zopakoval, že pri tajnej voľbe nevzniká vzťah medzi tým, kto volí a tým, kto je volený, zatiaľ čo pri verejnej voľbe áno. „Reálny fakt je ale taký, tajná voľba sa za posledný čas tak zdiskreditovala, že prestala byť tajnou voľbou.“
Zhrňme si to. Poslanci OKS mesiac vedeli o tom, aký zákon sa pripravuje. Svoj „problém“ však zverejnili až vtedy a takým spôsobom, aby bolo jasné, že to nie je problém, ktorý by sa dal riešiť v rámci Bugárovho poslaneckého klubu (ktorého sú súčasťou), ale že je to problém celej koalície a premiérky. Navyše, odkedy Radičová kvôli prokurátorovi pohrozila demisiou, muselo im byť jasné i to, že ak sa cítia „zodpovední za osud tejto vlády“, nemajú inú možnosť, než zákon podporiť. Nehovoriac o tom, že ak sa podľa Zajaca tajná voľba natoľko „zdiskreditovala“, že už vlastne ani nemusí byť, aj to sa mohlo stať len v novembri či decembri 2010 – určite nie medzi 10. a 20. januárom tohto roka…
Inými slovami, je úplne legitímne pýtať sa, prečo OKS svoj „problém“ postavila na stôl akurát teraz a prečo sa tak zázračne rýchlo vyriešil. Špekulácie o tom, kto a za čo v rámci koalície obchoduje so svojimi hlasmi, môžeme pokojne prenechať Robertovi Ficovi. Jednak sú pre neho typické a jednak je to jeho prirodzená opozičná parketa. Otázky na OKS – a vlastne na celú koalíciu – zostávajú však nezodpovedané.
Hovoriť o menení pravidiel počas hry nie je žiadnou „rétorickou streľbou z gumipušiek“, ako sa to usiluje bagatelizovať Zajac. Je to len konštatovanie reality. SDKÚ najprv prostredníctvom svojich poslancov posotila koalíciu do krízy, potom z nej prostredníctvom Radičovej urobila otázku prežitia či neprežitia vlády, aby napokon prostredníctvom Mikuláša Dzurindu ponúkla „riešenie“. Také, pri ktorého obhajovaní sa teraz rôzni „principiálni“ členovia koalície zvíjajú ako tancujúci derviši.