Hodnoty
Spoločnosť sa hlási k hodnotám nielen tak, že o nich pekne reční. K čomu sa hlási taká spoločnosť, ktorá uznáva ostrý nepomer medzi trestmi za prečiny proti majetku a trestmi za prečiny proti zdraviu alebo aj životu nevinných obetí?
Ak má byť trest odrazom „spoločenskej nebezpečnosti“ konania, ktoré k nemu viedlo, potom je všetko jasné: naša spoločnosť je skrátka posadnutá majetkom. Ľudské osudy obetí a ich príbuzných sú možno chvíľu potravou pre bulvár – ostatné je vecou štatistiky.
Lenže ani posadnutosť majetkom nie je celé vysvetlenie. Ako nazvať spoločnosť, v ktorej sudca či politik pri „ochrane svojej osobnosti“ bez problémov vysúdi sumičku, za akú by si mohol vziať niekoľkoročnú dovolenku, no v ktorej je odškodné pozostalým po obetiach trestných činov limitované násobkami minimálnej mzdy? Spoločnosť vulgárneho materializmu? Nie celkom. Naša spoločnosť má totiž ešte i ten svoj materializmus pekne odstupňovaný: keď nepatríte ku kaste papalášov, nepotrebujete odškodnenie. Aspoň určite nie také mastné, ako oni… Samozrejme vieme, že žiadne peniaze nemôžu nahradiť život našich blízkych, zabitých pri nehodách či zločinoch. A česť papalášov nahradiť môžu?
Neklamme sa rečičkami o úcte k jednotlivcovi. Najprv sú privilegovaní jednotlivci, potom sú majetky. A potom dlho-dlho nič. Až kdesi na chvoste sú jednotlivci, ktorí nemajú zvučné mená. Až na to, že tých je drvivá väčšina.