Dôchodkový rébus
Či sa nám to páči, alebo nie, dôchodkový rébus s viacerými premennými treba vyriešiť, inak si koledujeme o veľký problém. Keďže premiérka Radičová aj minister Mihál sú zajedno v tom, že táto vláda dôchodkový vek zvyšovať nebude, penzijná reforma sa aspoň nejaký čas bude musieť uberať inou cestou.
Ponechajme bokom otázku prvého a druhého piliera (mimochodom, v Česku naplánovaná reforma ráta s odvodmi do súkromného piliera vo výške 3 a neskôr 5 percent…).
Dôchodok si môžeme zaistiť buď dlhšou prácou, extra úsporami, alebo deťmi. Kríza nás poučila, že na druhý a tretí pilier sa úplne spoľahnúť nedá a ak sa v najbližších troch rokoch počet odpracovaných rokov nebude zvyšovať, skúsme sa pozrieť na tretie možné riešenie. Tým sú deti.
Ak má byť priebežný systém udržateľný, musí doň niekto prispievať. Lenže ak u nás na jednu ženu pripadá 1,3 dieťaťa, tak dlhodobo fungovať nemôže. A keďže sa menia sociálne návyky obyvateľstva („pozápadňujeme sa“), existuje predpoklad, že počet bezdetných bude z roka na rok stúpať. Štát by sa mal preto snažiť tento trend zastaviť. Netreba objavovať nič nové. Keď sa deti rodia v USA, vo Francúzsku či v Škandinávii, prečo by sa nemohli aj u nás?
Ak sa teda nezmení dôchodkový vek a detí nebude pribúdať, čaká nás jediná istota – nižší dôchodok. Nový vzorec, ktorý chystá ministerstvo práce, nepustí – menej ľudí v produktívnom veku znamená aj menšie dôchodky.Nádej, že všetko vyrieši vyššia produktivita práce, umiera posledná, ale spoliehať sa na ňu nedá…