Slovenský štandard
Každý, kto očakával, že príchod Jána Figeľa na čelo KDH začne túto stranu posúvať k normálu, mal svojím spôsobom úplnú pravdu. Kresťanskí demokrati pod jeho vedením naozaj vykročili od mystérií Vladimíra Palka smerom k slovenskému politickému normálu. Pokiaľ teda za normál považujeme to, že politické strany sú vlastne firmy na otáčanie veľkých peňazí a že najmenej polovica zákonov, ktoré presadzujú, slúži na zlepšovanie ich vlastného "podnikateľského prostredia".
O tom, že ani v KDH takúto filozofiu v zásade neodmietajú, si už hádam dávno nikto nerobí ilúzie. Pod zbožným vrchným náterom tu i tam presvitlo dosť dôkazov vypovedajúcich, že je to naozaj tak. A ľúto nám určite nemusí byť ani za tou kresťansko-demokratickou érou, v ktorej náš vtedajší minister vnútra písal ideologické recenzie literárnych diel, prípadne kádroval svetových intelektuálov.
Lenže fakt je, že až za Figeľa sa vrchný náter definitívne zlúpal. A to, čo vidno pod ním, je akurát spomínaný „slovenský štandard“. Dokonca nadštandard.
Keď vláda pokladá za alfu a omegu samotnej svojej existencie to, že nás všetkých donúti šetriť (rozumej škrtať), je to ešte čosi, o čom sa dá hádať a diskutovať. No keď napríklad Mikuláš Dzurinda nakúpi rovnaké autá pre potreby svojho rezortu takmer o polovicu lacnejšie ako minister dopravy Ján Figeľ – pričom tie Figeľove sú minimálne sčasti určené priamo jeho spolustraníkom vo funkciách na ministerstve – diskutovať nie je o čom. Rečičky o šetrení vďaka takýmto prípadom nie sú diskutabilné. Sú obscénne.
Keď šéf rezortu dopravy dlhé mesiace zbytočne šaškuje okolo PPP projektov a financovania výstavby diaľnic, aby napokon pre diaľnice vláda vzala peniaze pôvodne určené na vedu, toto jeho šaškovanie sa obracia vo výsmech. Viete si predstaviť, čo by u nás prepuklo, keby to isté spravila bývalý Ficov kabinet? Dá sa predpokladať, že Figeľa nik z jeho ideologických spriaznencov neobviní, že aj jeho vinou sú všetky reči o budovaní „znalostnej“ a ktovie akej ešte modernej spoločnosti mlátením prázdnej strany. No to, že ho nikto neobviní, ešte neznamená, že to nie je tak.
Keď šéf KDH povie, že dúfa v čo najskorší návrat exprimátora Bratislavy Andreja Ďurkovského do strany len pár dní predtým, čo začala rôzne aktivity spojené s jeho pobytom na magistráte prešetrovať polícia, poskytuje nám vzácny pohľad do mysle politika, ktorému už pred rokmi vyčítali nižšiu spriaznenosť s realitou, no ktorý sa s politickou realitou zrejme definitívne rozviedol po svojom návrate z Bruselu…
Je vecou ľudí v KDH a ich voličov, koho chcú mať za predsedu. No je vecou nás všetkých, koho chceme mať na ministerstvách. To, že Figeľ tam patrí k najslabším, je zo dňa na deň očividnejšie.