A čo potom?
Iste, bolo by skvelé overiť si v Tunisku, Egypte či inde, ako je náš typ demokracie stráviteľný v moslimskej krajine. Pokus v Afganistane či Iraku nevyzerá veľmi nádejne. Žiaľ, nik si netrúfa porátať, nakoľko k revoltám vedie deficit demokracie a nakoľko deficit zamestnanosti a lacných potravín.
To, že demokracia neznamená okamžitý blahobyt, si overili Rusi za Jeľcina. A čudujme sa popularite Putina. Nakoniec, ani u nás sme za 20 rokov nezaznamenali také zázraky, v aké sme dúfali.
A tak ma očaril „pragmatizmus“ jordánskeho kráľa. Už pri náznaku revolúcie vymenil vládu a prikázal jej reformy. Miklošovi by sa z nich zježili vlasy. Jeho komunistické veličenstvo pod reformou rozumie viac subvencovať potraviny a benzín, aby boli dostupné pre chudobu. Žeby králi mali z čoho?