Zlaté vajcia
To, čo sa deje v posledných mesiacoch s odvolávaním straníckych nominantov v štátnych podnikoch, nemá obdobu. Vysoké odstupné síce dostávali za každej vlády, ale doteraz sa nikdy nemenili v takých krátkych intervaloch.
Až to začína vyzerať, že tu už nejde iba o formu poďakovania regionálnym bosom za podporu vo volebnej kampani. Ťažko sa ubrániť podozreniu, že týmto spôsobom si strany pomáhajú aj pri napĺňaní svojich pokladníc.
Ako inak vysvetliť, že len v košickej teplárni sa za posledný pol rok vystriedali štyria šéfovia? A nielenže poberali tri razy vyšší plat ako primátor Bratislavy, ale pri svojom odchode dostávali po 90-tisíc eur odstupného, či už sa na mieste ohriali 40 dní, alebo štyri mesiace?
A rovnaká otázka sa objavuje aj pri výmene člena predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti.
Zarážajúce totiž je, že vo väčšine prípadov ide o nominantov, ktorí neboli dosadení ešte za bývalej vlády, ale vybrala si ich jedna z koaličných strán. Zrazu však zistila, že kandidát nevyhovuje a treba ho vymeniť. No predtým mu treba ešte vyplatiť vysoké odstupné.
Minister financií dodatočne hovorí o nehoráznosti, premiérka o škandále, predseda Národnej rady sa vraj hanbí za svojho nominanta. Ale vymenovávali ich a o niekoľko týždňov zase odvolávali práve na základe rozhodnutia predstaviteľov politických strán. A takých podnikov je na Slovensku kopa. Bez ohľadu na to, či svoje hospodárske výsledky píšu čiernymi, alebo červenými číslami.
Nie náhodou boj politických strán o niektoré z týchto nosníc zlatých vajec býva takmer rovnako urputný ako boj o ministerské kreslá.