Čo sme nehasili, páli
Nielen NEP (nová ekonomická politika) na úsvite sovietskych dejín, ale aj súčasná, v mnohých ohľadoch hospodársky chaotická doba na Slovensku rodí "veľkých kombinátorov" typu Ostapa Bendera.
Tak ako šarmantný syn tureckého poddaného z populárnych kníh Iľfa a Petrova aj oni dokážu na svoje brutálne zištné ciele zneužívať ľudskú hlúposť, naivnosť a lačnosť po peniazoch, zadubenosť úradníkov a funkcionárov, ako aj legislatívne diery v novom režime.
Ako inak by bolo možné, že muž, ktorý už dva a pol roka figuruje v kauze sprenevery 1,7 milióna eur sponzorského, dostal na starosť prípravu celosvetových hier sluchovo postihnutých. Napriek niekoľkomesačnej väzbe za mrežami sa celá záležitosť neposunula z miesta. A tak prezident Slovenského deaflympijského výboru a výkonný riaditeľ organizačného výboru 17. zimnej deaflympiády v jednej osobe mohol pokračovať vo svojich neveľmi bohumilých aktivitách.
Akú asi musel mať odvahu, keď presvedčil otcov mesta Levoča a Kežmarok, aby si zbúrali zimné štadióny a že on im preplatí prestavbu. Dosiaľ nevideli ani euro. Plány boli veru svetové. Amerika zaplatí! Modernizácia hotelov, rekonštrukcia lyžiarskych areálov… Niekto mu pre lakotu naletel, iný bol opatrnejší. To by bolo pod Tatrami veselo, keby sa zistilo, že to všetko mala zabezpečiť jedna spoločnosť s ručením do výšky 200-tisíc korún.
Ťažko pochopiť aj Medzinárodný výbor športu nepočujúcich, ktorý o mnohých týchto problémoch vedel, dokonca vlani na jar hry zrušil, ale po následnej júnovej kontrole ich zase povolil. Pritom stačilo, aby si nechali poslať fotografie z „pripravených“ športových zariadení a aspoň by ušetrili na letenkách z USA.
Slovenský olympijský a paralympijský výbor dve minúty pred dvanástou vydal vyhlásenie, že sa od celej veci dištancuje, organizácia nepočujúcich sa od neho pred piatimi rokmi odčlenila. Nemal však už pred mesiacmi upozorniť medzinárodné inštitúcie na to, že hrozí veľký škandál? Alebo aj v takejto humanistické ideály hlásajúcej organizácii platí, čo ťa nepáli, nehas?
Hanbu nebudú mať iba podtatranské mestá či športoví aktivisti vo všeobecnosti. Kto ich nechá bez zaváhania usporiadať nejaké medzinárodné podujatie? Čo urobila vláda, aby sa vyhla blamáži? Ministerstvo školstva síce oprávnene zamietlo poskytnúť 690-tisíc eur, lebo „veľký kombinátor“ nebol schopný predložiť ani projekt, lenže vláda sa nemala uspokojiť s týmto krokom. Ak jej do celej kauzy neumožňovali vstúpiť zákony, tak potom sú to zlé zákony. Teraz bude žať hanbu a s ňou celé Slovensko. O pocitoch našich, ale aj zahraničných nepočujúcich športovcov, ktorí sa štyri roky pripravovali na súťaže a včera so slzami v očiach odchádzali z Tatier, ani nehovoriac. Celá vec totiž nemá iba finančnú, no najmä morálnu dohru.
Románový antihrdina na konci filmu Zlaté teľa dostal na hraniciach s Tureckom riadnu nakladačku. Čo čaká od nášho „dochvíľneho“ súdnictva slovenského Ostapa Bendera? Ťažko len pomyslieť.