Sulík a Truhlík
Od leta si pomaly zvykáme, že úlohu hlavného zabávača na našej politickej scéne na seba prevzal predseda parlamentu Richard Sulík, ktorý v ničom nezaostáva za Jánom Ľuptákom či Jánom Slotom.
Sulík podobne ako známa rozprávková postavička chrobák Truhlík všade bol a všetko vie, a tak sa rád vyjadruje ku všetkému. Neuvedomujúc si dôsledky, trepe piate cez deviate.
Po estrádnej šou, ktorú nám minulý týždeň predviedol s exkolegom Matovičom, si iste mnohí vydýchli, no neprešiel ani týždeň a šéf SaS perlil zas.
Na mušku si tentoraz zobral predseda Európskej komisie Josého Manuela Barrosa, ktorému vyčítal jeho „marxistickú“ minulosť.
Ešte šťastie, že nežijeme v období mccarthizmu, keď byť komunistom bol najväčší smrteľný hriech a vyšetrovanie pre tzv. neamerickú činnosť človeka mohlo priviesť až za mreže.
Keby mal Sulík aspoň akú-takú predstavu o histórii, tak by vedel, že byť komunistom v Portugalsku, v ktorom nenávidený Salazarov režim padol až po Karafiátovej revolúcii v apríli roku 1974, bolo asi také, ako byť disidentom u nás za normalizácie.
A možno by vedel, že vďaka tomu je i celá politická scéna v tejto krajine trochu posunutá. Takže sociálna demokracia, ktorej je Barosso od roku 1980 členom, je v Portugalsku vlastne pravicová strana. V Európskom parlamente sedia jej členovia v jednom klube spolu s SDKÚ a KDH. Takže hovoriť o Barrosovi ako o socialistovi je minimálne pomýlené.
Lenže takéto niečo Sulíka, ktorý sa asi stále riadi heslom radšej mŕtvy ako červený, netrápi.