Máme čierneho Petra
Keď vám niekto pri kartovej hre podsunie čierneho Petra, čaro spočíva v tom, že o tom viete iba vy, pretože ste si ho vzali, a ten, kto vám ho podsunul.
Maďarská vláda odovzdáva slovenskej čierneho Petra dvojakého občianstva tak, aby o tom vedeli úplne všetci. A s potuteľným úsmevom.
Slová štátneho tajomníka zahraničných vecí Milana Ježovicu, že Bratislava vyčká, kým bude maďarská strana „pripravená tlmočiť svoj oficiálny postoj k návrhu zmluvy medzi Maďarskom a Slovenskom o úprave otázok týkajúcich sa štátneho občianstva“, boli v piatok v Štúrove úplne zbytočné. A nielen preto, lebo priamo na tej istej konferencii vyhlásil jeho maďarský náprotivok Zsolt Németh, že sa Maďarsko bude návrhom zmluvy zaoberať „až po tom, čo Slovensko definitívne uzatvorí záležitosť svojho zákona o občianstve“. Ježovičova snaha bola patetická aj preto, lebo naša vláda si sama pripravila situáciu, v ktorej nemôže vyčkávať na nič.
Zákon, ktorý pripravil rezort Mikuláša Dzurindu, môže v terajšej podobe cez parlament prejsť iba tak, že by zaň hlasovali SDKÚ, KDH, SaS a Igor Matovič spoločne s opozičným Smerom – proti strane Most. To by však v koalícii vytvorilo situáciu rádovo turbulentnejšiu, ako keď sa v rámci jedného hlasovania k Smeru pridal Matovič. Béla Bugár sa vyhráža, že Most nebude hlasovať za žiadne zákony, dokiaľ sa koalícia na nejakom názore na občianstvo nezhodne. Koalícii teda nezostáva nič iné, ako to, že musí svoj návrh okresávať a zmierňovať sama. Pokiaľ nechce skončiť tak, že by jej v Národnej rade pre Bugárovu „pasívnu rezistenciu“ v prešlo už iba to, na čom by sa zhodla s opozíciou.
V Budapešti to dobre vedia. A podľa všetkého sa na tom dobre zabávajú: koalícia Ivety Radičovej nemusí robiť kompromisy s nimi, ale ak sa nechce utopiť v parlamentnom chaose, musí hľadať kompromisy sama so sebou. Prečo by sa mal Viktor Orbán ponáhľať so stanoviskom k slovenskému návrhu medzištátnej zmluvy? V Bratislave majú predsa problémy s vlastným stanoviskom aj bez neho. O čo viac sa Radičovej návrh zmluvy prezentuje ako „ešte tvrdší, než bol ten Matovičov“, o to menej je prijateľný pre Bugára. A pri možných kompromisoch zasa hrozí opačný vývoj: spokojnosť Mostu znamená nespokojnosť v radoch KDH (a Matoviča).
Z faktického hľadiska nie je nič nenormálne, ak si Slovensko chce určiť, že bude uznávať občianstvo iného štátu získané na základe dlhodobého pobytu, štúdia či rodinných zväzkov. Lenže Bugár nebojuje s faktickým hľadiskom, bojuje o svoju politickú budúcnosť s Berényiho SMK. Pre toto, a pre nič iné, nechce ustúpiť z požiadavky, aby Slovensko uznávalo občianstvo iných štátov bezpodmienečne. Ako to môžu zmeniť „zmierovacie“ komisie organizované Dzurindovým rezortom? To v tejto chvíli nevie nik.
Tak sú rozdané karty. Aj s čiernym Petrom v ruke vládnej koalície. A do marcovej schôdze parlamentu, na ktorej môže dôjsť k ďalšiemu fiasku, zostáva mesiac.