Zlo v mene dobra?
Politika je vraj umenie presadiť na prvýkrát aj nemožné. A možné je v nej naozaj všetko. Americké veto, prvé zo strany Obamovej administrácie, torpédujúce návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN kritizujúcej budovanie židovských osád na palestínskych územiach, je toho najnovším príkladom.
Sklamanie? Ani nie. Veď Biely dom, nech už v ňom sedel ktokoľvek, bol vždy strategickým spojencom Tel Avivu. A tak v OSN zvolil zlý krok v mene dobra. V snahe „nevyhrocovať už aj tak napäté palestínsko-izraelské vzťahy“.
A Palestínčania? Majú dnes tak trochu aj smolu. Kto by mal totiž teraz, keď sa Blízky východ zmieta v spoločenských nepokojoch, chuť na riešenie problému ilegálnej výstavby židovských osád. Ani Američania nechcú zvyšovať izraelské obavy, podľa ktorých sa terajší blízkovýchodný pohyb môže v konečnom dôsledku otočiť proti Izraelu, ohroziť jeho bezpečnosť.
Napokon smola Palestínčanov spočíva aj v načasovaní hlasovania v Bezpečnostnej rade. Terajšia streľba, hnev demonštrantov túžiacich právom po zmenách, krik ranených od Alžírska po Kuvajt, ako by prehlušili záujem sveta o samotné hlasovanie v Bezpečnostnej rade. Nie však o spravodlivé riešenie jedného z kľúčových problémov v palestínsko-izraelskom dialógu. Bez konečného nájdenia spoločnej reči možno sotva očakávať koniec napätia v celej oblasti. Zatiaľ, aj keď Ramalláh a Jeruzalem ležia pomerne blízko, po americkom vete je priepasť vzájomného vzťahu ešte väčšia ako doteraz.