Chudá dojnica
V našom zdravotníctve bude čoskoro zase asi veselo. Ale vlastne kedy nebolo?
Tentoraz nie je reč o „bioetickej“ úderke na čele ministerstva, ktorá si mýli manažovanie rezortu s nejakou misionárskou činnosťou zameranou na „prevýchovu“ nehodnej spoločnosti. Reč je o peniazoch.
V marci vypršia nemocniciam zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Zdá sa to ešte dosť času, no už dnes je jasné, že peniaze nie sú. A tak sa môže stať, že nemocnice zostanú bez zmlúv a pacienti bez ošetrenia.
Komu by sa teraz zachcelo štátotvorne sa pohoršovať nad tým, ako tu niekto šíri poplašné správy, nech si prečíta, čo o tom hovorí Asociácia nemocníc Slovenska. Samozrejme, že nemocnice budú ďalej robiť neodkladné služby. Lenže ak nebudú robiť aj všetko ostatné, čo robí nemocnice nemocnicami, nie je možné, aby to nezistili pacienti. Alebo hoci príbuzní tých, čo napríklad čakajú mesiace na operáciu a pre stav, v ktorom si nemocnice nebudú isté, či im poisťovne niečo zaplatia, alebo nie, načakajú sa ďalej.
Ako to vidia poisťovne? Napríklad Dôvera mala včera tlačovku venovanú plytvaniu peniazmi v zdravotníctve. Menej liekov, výkonov či liečby vraj neznamená automaticky horšiu starostlivosť. Pre pacienta nie je rozhodujúca cena a množstvo, ale účinok a kvalita. Neefektivita pri míňaní prostriedkov v zdravotníctve sa prejavuje v ambulanciách, nemocniciach. Pacienti podstupujú duplicitné vyšetrenia, dostávajú na dvoch i viacerých rôznych „adresách“ tie isté lieky…
Nuž áno. Ťažko tvrdiť, že by sa v zdravotníctve vôbec neplytvalo. I keď taká duplicita výkonov či liekov nemusí byť výsledkom nezodpovednosti lekárov, ale možno aj neexistencie efektívneho elektronického systému, vďaka čomu pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Lenže – a to je to rozhodujúce „lenže“ – čo s tým všetkým má robiť pacient?
Asi nič. Má platiť zdravotné odvody pomaly už aj zo zľavy v obchode. Má sa dozvedať, ako on sám prispieva k plytvaniu prostriedkami. Lebo veď ako je nám všetkým známe, za biednym stavom nášho zdravotníctva treba hľadať najmä zl
ovoľné babičky vysedávajúce po čakárňach a chodiace po röntgenoch ako do salónu krásy.Má načúvať kšeftárom z farmácie, ktorí mu – v dočasnej úlohe politikov – vnucujú „štát“ v podobe iracionálnych symbolov, sôch a rečičiek o národe. Alebo iným kšeftárom z farmácie a zdravotníckych potrieb, ktorí mu – tiež v rámci svojho politického angažmán – predstavujú „štát“ v podobe zlého ducha, ktorého treba zo zdravotníctva vymiesť. V každom prípade ani náhodou mu, sediac v čakárni u lekára, nemá napadnúť, že štát – tentoraz bez úvodzoviek – je aj to, čo dostáva za tie svoje odvody.
Peniaze nie sú. A možno ani nebudú. Myslíte, že pre všetkých zúčastnených v systéme zdravotníctva? Kdežeby. Na Slovensku nie je žiadna krava taká chudá, aby sa nedala dojiť.