Odložiť na neskôr
Večná dilema: keď parlament dlho nezasadá, na jazyk sa tlačia slová o sakramentsky dobre platených parazitoch. Lenže keď zasadá, v súlade s prastarým bonmotom si nikto nemôže byť istý svojím majetkom a životom.
Je ešte tretia možnosť: parlament by aj zasadal, no je iba malá šanca, že sa k niečomu dopracuje. Jediným úžitkom takých rokovaní býva akurát poznanie, že koaličná väčšina, ktorá by za normálnych okolností cez parlament pretláčala svoju politickú vôľu, je v rozklade.
Ktorá z uvedených možností platí pre súčasnosť? Národná rada sa má na svojej riadnej schôdzi zísť až 22. marca. Zdá sa to neskoro, lenže nie je. Podľa všetkého bude marcová schôdza prehliadkou problémov, ktoré zmietajú vládnou koalíciou.
Najviditeľnejšími z nich sú zákony o používaní jazykov etnických menšín a o štátnom občianstve. V oboch prípadoch je koalícia rozdelená na Most – Híd na jednej strane a KDH na druhej strane. SDKÚ sa ocitla kdesi v strede, v úlohe tvorcu kompromisov. Áno, ešte je tu SaS, no pozíciu tejto strany najlepšie charakterizuje veta: Nám je to v podstate jedno.
Problém spočíva v tom, že nech by SDKÚ prišla s hocijakým kompromisom, s veľkou pravdepodobnosťou nepochodí. V prípade zákona o jazyku menšín totiž časť KDH nehovorí „hľadajme nejaké vhodné číslo medzi 20 a 10", ale „nechajme súčasných 20 a hotovo". V prípade občianstva je zasa pozícia časti Mostu „bez sankcií a bez podmienok". To nie sú prípady, v ktorých by bolo možné nejako licitovať o percentá či o podmienky. To sú skôr situácie, v ktorých sa väčšinou dá urobiť jediné – odložiť to, odsunúť na neskôr.
Práve to sa však dosť dobre nedá. Maďarská vláda nateraz odmieta rokovať o návrhu medzištátnej zmluvy, ktorá by upravovala občianstvo. V platnosti je zatiaľ ešte stále náš kontrazákon prijatý bývalou vládou, ktorý sa jej nasledovníčka zaviazala zmeniť. A do parlamentu smeruje návrh, na ktorom sa vláda (respektíve jej parlamentná koalícia) nedokáže zhodnúť. Pokiaľ ide o menšinové jazyky, tam zase delikátna politická pozícia Mostu (SMK, ktorá stojí obďaleč a teší sa aj na to najmenšie zaváhanie) nedovoľuje ustúpiť či dokonca priznať nepriechodnosť jeho návrhu.
Navyše všetky pracovné skupiny, ktoré sa koalícia chystá na budúci týždeň zvolávať, osudovo závisia od vôle Obyčajných ľudí. Tí sa podľa všetkého rozhodli vyhnať svoju cenu na maximum. Okrem toho, že blokujú zmenu zákona o občianstve i zákona o menšinových jazykoch, výhrady majú aj k privatizácii teplární. A pokiaľ sa v tomto pridajú k opozičnému Smeru, ktorý požaduje mimoriadnu schôdzu Národnej rady, čo im koalícia môže urobiť? Dá im kľačať na hrachu?
Parlament nezasadá, ale aj keby zasadal, veľa by toho teraz nenarobil. Štandardné riešenie – odložiť sporné body na neskôr – vládnej koalícii nepomôže. Alebo sa dá „odložiť na neskôr“ vládnutie?