Copygate
Tak ako raketovo sa kariéra nemeckého ministra obrany Karla-Theodora zu Guttenberga začala, rovnako raketovo sa aj skončila. Líbling nemeckých voličov a potenciálny nástupca kancelárky Angely Merkelovej pre plagiátorskú aféru napokon odstúpil.
Sústredenej paľbe médií dokázal odolávať iba dva týždne. Aj keď sa za neho postavila kancelárka, po kritike z vlastných radov a najmä z akademickej obce sa rozhodol urobiť „najbolestnejší krok svojho života“.
Guttenberg sa tak do dejín pravdepodobne zapíše ako jediný politik, ktorý rezignoval pod tlakom doktorandov a akademikov. Keďže nemecké univerzity sú inštitúcie s vysokým spoločenským kreditom, na rozdiel povedzme od tých našich ich slovo ešte zaváži.
Predstava, že za obdobný prehrešok by na Slovensku rezignoval nejaký politik alebo iný verejný činiteľ, sa javí ako čisté sci- fi. A aj tu sa ich nájde dosť. Stačí spomenúť laxný prístup vedenia ministerstva vnútra k dvom policajným viceprezidentom. Policajný prezident Jaroslav Spišiak ani po takmer troch mesiacoch nerozhodol, ako vyrieši plagiátorstvo pri písaní diplomových prác. A v to, že by vyvodili dôsledky oni sami, sa nedá ani dúfať.
Jedinou plagiátorskou výnimkou na Slovensku tak zostáva Tomáš Lengyelfalusy. Ten po tom, čo denník Pravda zverejnil, že opísal skriptá zosnulého kolegu, z funkcie dekana Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity odstúpil.