V krátkej dobe
Odporcovia presúvania eurofondov na výstavbu diaľnic tvrdia, že Európska únia našej vláde takéto manévre stopla. Vláda vrátane Ivety Radičovej oponuje: únia nás iba žiada, aby sme najprv dokázali, že vyčerpáme fondy určené priamo na stavbu ciest a potom sa uvidí.
Celá črtajúca sa verbálna prestrelka nestojí za fajku močky. Aj bez nej sa dá totiž povedať, že ide o blamáž, ktorej symbolická hlavná postava Ján Figeľ by nemala obísť iba s mediálnym posmechom.
Minister dopravy je symbolickou hlavnou postavou preto, lebo blamáž nemožno hodiť celkom len na neho. Čo minister školstva Eugen Jurzyca? Čo vláda, ktorá Figeľa stratenou bruselskou misiou poverila? Čo samotná premiérka? No napriek rozloženiu zodpovednosti, Figeľova úloha má okrem symbolickej hodnoty aj svoj vlastný obsah.
Každá vláda má záujem robiť veci inak ako tie pred ňou. Správali sa tak všetci doteraz a Radičovej kabinet nie je výnimkou. Lenže legitímny politický záujem sám osebe nie je vizitkou ničoho. Snaha robiť veci inak ešte nie je zárukou, že sa nebudú robiť napríklad hlúpo. A odstavenie jednej partie investorov od koryta ešte automaticky neznamená, že na štátnom malostatku nastáva zlatý vek čistoty, transparentnosti a profesionalizmu.
Figeľ chcel zrušiť PPP projekty, ktoré začal jeho predchodca. Zároveň však ako šéf jednej z vládnych strán nemohol za sebou nevidieť tieň lídra opozície, ktorý je schopný z diaľnic na svojich tlačovkách robiť div nie otázku života a smrti nášho štátu. A tak úloha znela: „Stavať inak ako Fico, ale stavať – ako Fico.“
Dnešný stav poznáme. Po odmietavom liste z Bruselu išiel Figeľ rokovať o presunutí fondov osobne. Ako sa ukázalo, bez toho, aby mal doložené, ako chceme minúť tie fondy, ktoré už na cesty máme. „To je Slovensko schopné v krátkej dobe,“ povedal po návrate. Nuž, a nemalo byť čírou náhodou Slovensko schopné vykázať, prečo mu fondy na diaľnicu v tejto fáze nepostačia ešte vtedy, keď o presune dodatočných peňazí začalo uvažovať? Nehovoriac o tom, že jedna vec je, čo sme schopní „v krátkej dobe“ doložiť, a celkom druhá vec je realita v rezorte dopravy, v ktorom sa fondy čerpajú na 40 percent podľa zmlúv a na 17 percent podľa realizovaných platieb.
To ešte nespomíname „kvalitu“ samotného nápadu, odkiaľ sa dodatočné fondy presunúť mali. No o tom sa už hovorilo dosť; nateraz iba poznámka: keďže sa čaká na to, ako bude Figeľ „schopný v krátkej dobe“, znamená to, že operačné programy Vzdelávanie, Výskum a vývoj, Zamestnanosť a sociálna inklúzia a Informatizácia spoločnosti sú teraz akosi na nútenej dovolenke? A potom sa uvidí? A čo sa uvidí?
Zatiaľ vidno len jedno. Urputná snaha Jána Figeľa pri zostavovaní vlády, aby kompetencie v oblasti eurofondov prešli pod jeho rezort, dnes vyzerá ako veľmi nepodarený žart.