Pomocná ruka
Zemetrasenie sa prakticky nedá predpovedať. Dá sa naň len lepšie či horšie pripraviť. Japonsko určite patrí medzi krajiny, kde platí prvá možnosť, ale aj tak v tejto chvíli trpí pod váhou hroznej prírodnej katastrofy. Obetí sú tisíce.
„Ľudia chodia so zvesenými hlavami, vyzerajú akoby boli vo vojne,“ napísala americká novinárka Laura Rozenová. Aj japonský premiér Naoto Kan prirovnal katastrofu k vojenskému konfliktu.
Hroznou iróniou tragédie je, že živel zasiahol aj jadrové elektrárne. Japonsko má s atómom svoju tragickú skúsenosť z roku 1945 z Hirošimy a Nagasaki. Je veľmi dobré, ak svet ponúka Tokiu najmä podporu. Tá sa teraz hodí viac ako alarmistické vyhlásenia o tom, že všetko to bola len otázka času a keby sme nemali jadrové elektrárne, tak by nedošlo k problémom s nimi.
To je pravda. A keby tu nebolo zemetrasenie, tak by sa už vôbec nič nestalo.
Japonsko však v tejto chvíli veľmi málo potrebuje podobné rétorické úvahy. Samozrejme, že nám príroda opäť raz ukázala, že tu vládne ona. To sa len ťažko dá spochybniť. Ľudia však opäť raz ukážu, že sa dokážu postaviť i keď sú zrazení na kolenách. Najmä, ak im má kto podať pomocnú ruku.