Načahovanie rúk
Súčasná situácia v RTVS vyvoláva silný pocit déja vu. Politické krytie, masové prepúšťanie a ruka načiahnutá smerom ku štátu. Model, ktorý si pred ôsmimi rokmi úspešne odskúšal Richard Rybníček, sa teraz snaží aplikovať aj nová riaditeľka RTVS Miloslava Zemková. O tom, že taký spôsob riadenia verejnoprávnych médií môže byť dočasne úspešný, niet pochýb, otázka znie, či je aj trvalo udržateľný.
Ak si dnes niekto s nostalgiou spomína na január 2004 a „Nový začiatok v STV“, tak by nemal zabudnúť, že za vyrovnaným hospodárením Rybníčka, Paru, Liptáka a spol. boli vládne dotácie 800 miliónov korún (26,55 mil. eur). No aj to malo svoju cenu – STV investovala do pôvodnej tvorby len minimum a na obrazovke ju nahradili zahranične seriály a neskôr SuperStar.
Ak teda chce generálna riaditeľka od štátu peniaze na vykrytie dlhu, ktorý v súčasnosti predstavuje 45 miliónov eur, mala by čo najskôr povedať aj to, ako zabezpečí výrobu pôvodnej tvorby, ktorú verejnoprávnej televízii predpisuje zákon.
Aj keď hospodárenie Nižňanského „manažmentu“ v STV bolo čistou katastrofou, nemalo by sa zabúdať, čo je podstatou televízie verejnej služby. Ak by Zemkovej štatutárny zástupca Peter Ondro ako správny krízový manažér pritiahol rozpočtové skrutky na minimum a zrušil by vlastnú tvorbu, tak teoreticky môže produkovať i zisk. To však nie je cieľ.