Vojna a mier v Líbyi
Muammar Kaddáfí je možno blázon. No očividne nie až taký, aby nevedel, kedy je čas zmeniť farbu. Takmer na deň presne na výročie invázie do Iraku, sa líbyjský diktátor rozhodol nenasledovať osud Saddáma Husajna, a pred hrozbou medzinárodnej vojenskej akcie (tentoraz posvätenej z OSN) zložil zbrane. Neskladá ich však ako porazený.
Úspech akéhokoľvek podujatia sa dá merať iba vtedy, keď sa vopred jasne stanovia jeho ciele. Pre použitie vojenskej sily toto pravidlo platí bezvýhradne. Ak mala teda štvrtková rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, povoľujúca použiť vojenskú silu na vynútenie bezletovej zóny nad Líbyou, za cieľ ochrániť civilné obyvateľstvo pred útokmi vládnych síl, potom to bola možno najúspešnejšia rezolúcia v celej doterajšej histórii Spojených národov. Možno.
Niekoľko hodín po prijatí rezolúcie začali Kaddáfího delá ostreľovať mesto Misrata, vzdialené asi 200 kilometrov od Tripolisu. Tanky zatiaľ obkľučovali mesto Benghází, poslednú veľkú baštu povstalcov. Počet obetí z radov civilistov je zatiaľ neznámy. Podľa sporadických správ z Misraty, ktoré prinášala agentúra Reuters, vládni vojaci ostreľovali všetko vrátane obytných štvrtí, mešít či dokonca sanitiek, snažiacich sa dostať k zraneným…
Opakovala sa tak stará známa situácia: útočník vie, že bude musieť čoskoro prestať útočiť, preto sa do poslednej chvíle pokúša o čo najväčšie zisky. Kaddáfího vláda krátko poobede slávnostne vyhlásila prímerie a zastavenie paľby; jej armáda dovtedy urobila všetko preto, aby bolo jasné, kto nad kým v občianskej vojne zvíťazil.
Čo by sa stalo, keby Kaddáfí prímerie nevyhlásil? Bezletová zóna by mu pri dobýjaní Misraty a Benghází (alebo ich obkľúčení a vyhladovaní, ako sa ešte včera zastrájal jeho syn) bola pramalou prekážkou. Nestačilo by, keby francúzske a britské lietadlá zničili jeho protileteckú obranu. Na to, aby sa naplnil deklarovaný cieľ rezolúcie – chrániť životy civilistov – by skôr či neskôr museli prísť údery namierené aj proti jeho pozemným jednotkám… Zdravú skepsu si treba uchovávať, no zdá sa, že Kaddáfí vytrhol medzinárodnému spoločenstvu obrovský tŕň z päty. Aj bez toho výročia sa prízrak Iraku nad touto časťou sveta vznáša ako tieň.
Líbyjský diktátor má podľa všetkého po včerajšku otvorené dvere na „fešácky“ odchod. Francúzsko ho už odpísalo, keď pre zabezpečenie svojho budúceho vplyvu v Líbyi stavilo všetko na kartu opozície. Odpísali ho aj arabské štáty. Ak sa potvrdia správy o tom, ako povstalcov zásobovali zbraňami z Egypta, potom je jasné, že nielen diplomaticky. Lenže ak sa má v Líbyi uskutočniť akákoľvek zmena, nezaobíde sa to bez plukovníka. Kaddáfí skrátka nie je porazený.
Ak sa v piatok naozaj vojna v Líbyi skončila, potom je to skvelá správa. No tým sa ešte mier v Líbyi ani zďaleka nezačal.