Choré
Slovensko doteraz nemalo šťastie na ministrov školstva. Po piatku povedať, že toto konštatovanie sa vzťahuje aj na súčasného ministra. To, čo nemal odvahu urobiť László Szigeti ani Ján Mikolaj, neurobil ani Eugen Jurzyca.
Rozhodnutie, že písomné maturity z angličtiny sa nebudú opakovať, totiž nahráva jedine tým, ktorí nehrajú fair. Tým, že sa doteraz ani v jednom prípade neodhalili vinníci úniku maturít a testov, sa vlastne povzbudzujú ďalší podvodníci, aby sa v budúcnosti opäť pokúsili skúšky zmanipulovať.
Únik informácií pred rôznymi testami sa tak pomaly stáva štandardom. Ak pedagógovia na vysokých školách upozorňujú na klesajúcu kvalitu absolventov stredných škôl, tak takéto excesy, k tomu nemalou mierou prispievajú.
Reči exministra Fronca o hackeroch schopných nabúrať sa do systému Pentagonu, sú však iba mlátením prázdnej slamy. Internet je len médium. Tu nejde vôbec o nejakých anonymných hackerov, ale o konkrétnych ľudí. Keďže sa tieto prípady pravidelne opakujú, „škodná“ musí sedieť buď priamo na ministerstve, na Národnom ústave certifikovaných meraní vzdelávania alebo na jednom zo 40 miest, kde bol test distribuovaný.
Ak niekomu stojí za to klamať a podvádzať už pri „skúške dospelosti“, tak sa nemôžeme čudovať, že výsledkom jeho štúdia na VŠ je plagiát a neskôr, keď takýto človek rozhoduje o miliónoch či miliardách, bude z neho „krivák“.
Študenti si tak z maturít odnášajú poznanie, že „podvodom ďalej zájdeš“.
Choré, choré Slovensko.