Ministrove priority
Pôsobenie Ľubomíra Galka na poste ministra obrany vyvoláva od začiatku rozpaky. Šéf rezortu, ktorý neovláda dobre rokovací jazyk NATO, nehovoriac o jeho nulovej skúsenosti s problematikou obrany, bezpečnosti alebo medzinárodných vzťahov, je nielenže zdrojom pochybností, ale u ľudí pohybujúcich sa v prostredí zahraničných vzťahov priam terčom posmechu a pre koaličných partnerov fackovacím panákom, čo nám naposledy názorne predviedol Mikuláš Dzurinda.
Spoliehať sa na to, že ministra po odbornej stránke zastúpi štátny tajomník Róbert Ondrejcsák, ktorý je v tejto oblasti fundovaný, je, ako myslieť si, že slepcovi pri šoférovaní môže pomôcť navigátor. To jednoducho nefunguje.
Bývalý manažér sa síce pasuje za bojovníka, ktorý sa snaží hydre prisatej na bohaté zdroje ministerstva odseknúť chápadlá, no doteraz svojimi činmi príliš nepresvedčil.
Naopak, po tom, čo si vybral oddych vo februári, keď sa konalo vyhodnotenie výcvikového roka, pokračuje vo svojom strápňovaní seba i ministerského postu. V čase, keď sa začala operácia v Líbyi, rieši nový archív pre armádu, navštevuje súťaže psov či vyhlasuje literárne súťaž pre študentov.
Po niekoľkých mesiacoch existencie novej vlády sa tak drží na špici pomyselnej hitparády o najhoršieho ministra a vážnu konkurenciu má azda iba v Jánovi Figeľovi. Ale zato mu treba uznať, že je majstrom vlastného PR.