Prisilné pokušenie
Naozaj už neexistuje jediná téma, pri ktorej by naši politici odolali pokušeniu a nesnažili sa pre nás "nastavovať zrkadlá"? Spôsob, akým referujú o každom svojom kroku v duchu "tí pred nami by to iste urobili horšie, než my", respektíve "keby sme tam boli vtedy my, vyzeralo by to celkom inak", už prestáva byť iba trápny.
Tento spôsob už začína liezť na nervy. Aj vo všeobecnosti, no dupľom v európskych otázkach. Pri nich totiž nemusíme byť nijako zvlášť skeptickí na to, aby sme si boli plne vedomí reálnej sily našej politiky a našich politikov na európskych fórach. Tvrdenia typu „keby sme tam boli my, vyrokovali by sme všetko lepšie“ sú čisto virtuálne. Jediný ich reálny dôsledok bude to, že čím ďalej, tým viac ľudí u nás začne Európsku úniu vnímať ako nepriateľské územie a našich politikov ako jeho úspešných či neúspešných „dobyvateľov“. Ak ide našim politikom práve o to, potom na to idú vskutku dobre. Vo všetkých rozumných ohľadoch je to však úplne nanič.
Čo sa stalo? Ministri financií sa v Bruseli dohodli na parametroch stáleho stabilizačného mechanizmu (euroval číslo dva) po roku 2013. To je na pozadí dlhovej krízy určite dobrá správa. Od záchrany Grécka takmer pred rokom sa totiž pozornosť finančných trhov postupne od jednotlivých ohrozených štátov obracala skôr na to, či bude únia v prípade potreby schopná účinne zasiahnuť. Inými slovami, tieto štáty boli na trhoch hodnotené nielen podľa toho, v akom stave sa nachádzajú ich financie, ale už aj podľa toho, či bude Európa dosť silná na to, aby im pomohla.
Pre nás je v správe o vytvorení stáleho eurovalu, ktorý by mal účinnejšie odrážať útoky na oslabené štáty (a teda aj na našu spoločnú menu), ukrytá ešte jedna pozitívna správa. Malé štáty eurozóny, Estónsko, Slovinsko a my, si vymohli zmenu pravidiel pri stanovovaní výšky príspevkov jednotlivých krajín. Naše príspevky tak budú viac zohľadňovať reálnu silu našej ekonomiky.
Keď Ivan Mikloš dnes hovorí, že podmienky nového eurovalu budú pre nás férovejšie, ako sú teraz, má pravdu. No jeho slovná prestrelka s Jánom Počiatkom je úplne zbytočná. Práve tak, ako má pravdu on, čo sa týka podmienok prispievania do eurovalu, má totiž pravdu aj Počiatek, keď poukazuje na to, že kým prvý euroval bol len systémom záruk, do druhého budeme musieť prispieť aj reálnymi peniazmi.
Otázka, či by Mikloš pred rokom vyrokoval lepšie podmienky, je rovnako virtuálna ako otázka, či by Počiatek vyrokoval lepšie podmienky teraz. Práve tak virtuálna je aj otázka, či by dnes Počiatek nebodaj azda vyrokoval, aby sme do stáleho eurovalu nemuseli prispieť hotovosťou…
Európska politika už dlho presahuje aj do národných politík jednotlivých členských krajín únie. Slovensko nie je výnimkou. To však ešte neznamená, že spôsob, akým sa celoeurópske otázky premietajú do každodenného života našej domácej partokracie, nie je trápny.