Dohodneme sa
Každá nová vláda prekypuje šľachetným odhodlaním znižovať prebujnenú byrokraciu. Obyčajne ide do tuhého v prvom roku, keď treba partajným sitom oddeliť, ako sa hovorí, zrno od pliev. Keby sme spočítali všetkých úradníkov prepustených z úsporných dôvodov za posledných pätnásť rokov, tak by v ústrednej štátnej správe evidovali počty zamestnancov v záporných číslach. Ale nie je to tak.
V rámci kampaní za šetrenie výdavkov sa v minulosti vytvárali nové inštitúcie, kam sa z ministerstiev presúvali celé oddelenia. Často zostali sedieť v tej istej budove. Aj v súčasnosti treba ulahodiť aktivistom, ktorí podporili kedysi opozičnú stranu v predvolebnom zápase. Ak nie trvalou stoličkou, tak aspoň výhodnou pracovnou zmluvou. Kto by neprijal externú spoluprácu v rezorte práce s taxou 13,50 eura na hodinu? O rovných 50 eurách na ministerstve hospodárstva ani nehovoriac.
Vo vládnych úradoch sa teraz rozlúčili s tritisíc „prebytočnými“. Vyplatil im síce vyše 10 miliónov eur odstupného, ale nikdy nebolo v štátnej pokladnici až tak pusto, aby sa pre tých „svojich“ čosi nenašlo. A neraz sa aj musí nájsť, najmä keď sa zistí, že po hromadnom prepúšťaní mnohé nevyhnutné činnosti nemá kto vykonávať. Na seriózny audit totiž niet času a tak sa zase vymeriava od buka do buka.
Stoličky sa začnú znovu potichučky obsadzovať, až kým neprídu nové voľby a po nich nová vláda.