Atómová voľba
Nedeľné voľby v Bádensku–Württembersku znamenali pre nemeckú politickú scénu doslova zemetrasenie.
Tieto otrasy vyvolala cunami, ktorá udrela v ďalekom Japonsku. Katastrofa vo Fukušime bola akcelerátorom silnejúceho odporu nemeckej verejnosti proti jadrovej energetike, po tom čo Merkelovej vláda vydala kontroverzné rozhodnutie predĺžiť životnosť atómových elektrární.
Výsledkom je, že bohatí Švábi zhodili z trónu viac ako polstoročie vládnucich konzervatívcov a na ich miesto nastúpil neočakávaný následník – Zelení.
Na prvý pohľad šokujúca správa pri detailnejšom pohľade nie je až takým veľkým prekvapením. Mnohé naznačovali už prieskumy verejnej mienky, v ktorých sa Zelení stali skokanmi minulého roka. Strane, ktorej doteraz najlepší výsledok bol 12 %, by dal hlas každý štvrtý občan spolkovej republiky. Prieskumy sa takmer do bodky splnili – Zelení získali skutočne 24,2 % a po prvýkrát sa ich zástupca stane predsedom krajinskej vlády. Pre bývalú stranu „protestu“ je to nemierny úspech.
To, čo niektorí považujú za prejav protijadrovej hystérie, môže byť novým trendom. V čase, keď sklamanie Nemcov z veľkých strán je značné a práve Zelení dlhodobo si udržujúci čistý štít môžu sa javiť ako skutočnou alternatívou. Napríklad v Berlíne sú „ľudovou stranou“ už dávno, no a teraz sa tento postoj rozšíril aj do konzervatívnejších kútov Nemecka. Život je predsa zmena.