Strata pamäti
SaS ústami svojej hovorkyne vyhlásila, že "na Slovensku je veľmi dobre, ak koalíciu trápi minulosť Jána Stana". Nuž dobre nie je, čoho dôkazom je práve kolektívna amnézia liberálov.
To, že Richarda Sulíka a spol. minulosť ich nominanta na funkciu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu netrápi, ešte neznamená, že jeho koaličným partnerom a napokon i všetkým občanom by malo byť jedno, kde Ján Stano v rokoch 1995 – 1998 pracoval.
Kto v ére mečiarizmu začal pracovať v SIS, aj keď iba ako radový analytik, veľmi dobre vedel, že vstupuje do služieb organizácie, ktorá sa podieľala na únose a vraždení vlastných občanov. Pracovnú ponuku od „orgánu ústrednej štátnej správy“ dostal v tom čase, podobne ako Stano, i nejeden absolvent vysokej školy, no neprijal ju. Na rozdiel od Stana pravdepodobne postrehol také drobnosti, ako bola parlamentná noc dlhých nožov, či výčiny Macuškovej „komisie na objasnenie príčin krízy ústavného zriadenia v r. 1994“.
Strana hrdiaca sa tým, že na svoju kandidátku starostlivo vyberala ľudí, ktorí neboli zaťažení minulosťou, či už členstvom v komunistickej strane, alebo v ŠtB, zrazu akoby utrpela kolektívny výpadok pamäti.
O SaS je známe, že vzhľadom na počet svojich členov má problém obsadiť jednotlivé funkcie. No nápad, aby sa šéfom NBÚ stal človek, ktorý pracoval v SIS pod vedením Ivana Lexu, je len ďalším dôkazom, že v prípade SaS sa nedá ani so zažmúrenými očami povedať, že ide o hodnotovú stranu.