Radičovú na nich!
Takže tak. Pri kauze budovy pre daňovákov neutrpel zákon. Nik nemá prečo odstupovať z funkcie – úradníckej či politickej. Dokonca sa ešte aj ušetrili peniaze. A Iveta Radičová napriek krištáľovej čistote celej transakcie obetavo zariadila, že v Košiciach sa bude predsa len ešte chvíľu čakať na prípadnú lacnejšiu ponuku. "Pre mňa sa týmto táto téma definitívne končí," uzavrela. Čo sa tu vlastne má kto nad čím rozčuľovať?
Predstavte si, že prichytíte niekoho mocného pri niečom, čo smrdí. A ten niekto vám s chytráckym úsmevom oznámi, že dobre teda, keď sa vám nepáči, môžeme začať odznova. Akoby sa nechumelilo. Asi tak to celé dnes vyzerá. Bez zodpovednosti, dokonca bez toho, aby sa niekto aspoň začervenal.
To, že niečo nie je kriminálne, ešte neznačí, že je to v poriadku. Kto by to už mal vedieť lepšie ako Radičová? „Korupcia na Slovensku narástla do takých obludných rozmerov aj preto, lebo je tolerovaná, ukrývaná za dverami úradov a honosných firemných sídel a akceptovaná ako ,normálna‘ súčasť biznisu a politiky,“ povedala premiérka pred rokom. „Kvôli korupcii a klientelizmu… veľká časť verejnosti vníma súťaž na trhu ako hru, v ktorej musí byť zisk jedného nevyhnutne stratou druhého. Kvôli úplatkom a rodinkárstvu čelí každý, kto chce pracovať pre vládu a úrady, automaticky podozreniu, že sa do verejnej správy prišiel nabaliť.“ Zlaté slová. Podobných, ba možno ešte oveľa príhodnejších by sa v archíve našlo viac.
Cieľom spomínania nie je len ukázať, ako sa realita líši od vzletných deklarácií. To je najľahšie. Cieľom je ukázať, že na pobúrenie nad SDKÚ a premiérkou nepotrebuje nikto počúvať opozíciu ani preberať jej argumenty. Na kritiku Radičovej si bohato vystačí Radičová sama.
A cieľom je aj ukázať, že zužovanie kauzy na konflikt vlády s opozíciou je obyčajným odvádzaním pozornosti. Radičová a jej vláda predsa pred rokom nesľubovali nič opozícii (ktorá má, mimochodom, svojho vlastného masla na hlave dosť a dosť). Sľuby dávali občanom Slovenska. Tým, čo ich volili, ale aj ostatným, pretože všetci sú povinní rešpektovať vládu, ktorá legitímne vzíde z demokratických volieb. Ak je tu teda niekto v konflikte, tak je to politická trieda s občanmi tohto štátu. A v rámci tej triedy je dnes pri moci najmä SDKÚ.
Pre Radičovú sa „táto téma definitívne končí“. No dobre, a kde sa končí téma SDKÚ?
Asi tam, kde ležia informácie o odvrátenej stránke našej demokracie. V nejakom tom P. O. Boxe. Nepýtajte sa však, kto schránku vyberá. Skutoční otcovia a matky našej vlasti sú nesmierne skromní – neprežili by, keby sme poznali ich mená. A ktovie, možno im škodí aj denné svetlo. Veru tak. Čo by bola naša demokracia bez daňových rajov? Kto by u nás vlastne zasadal v parlamente, keby sa raz niečo, nedajbože, zomlelo na všetkých tých viac či menej exotických adresách?