Neviditeľní ateisti
Konfesionálne štiepenie na Slovensku už síce v sebe dávno nenesie taký silný náboj ako v minulosti, no na výsledky sčítania ľudu, konkrétne na otázku č. 23, týkajúcu sa náboženského vyznania, čakajú mnohí iste s napätím.
Tohtoročné sčítanie sa bude dať čítať aj ako určitá správa o stave Slovenska. To, ako sa skončí, bude možno závisieť od detailov. Napríklad takého, že kolónka „bez vyznania“, sa nachádza až na samom konci kdesi za bahaistami a mormónmi, a tak ju mnohí jednoducho prehliadnu. Určite nie je v poriadku, ak sa druhá najpočetnejšia skupina obyvateľstva uvádza až kdesi za okrajovými náboženskými skupinami.
Okrem toho, ak sa nás štát potrebuje opýtať na naše náboženské vyznanie, a nie na svetonázor, mohol by pri tom používať trochu jemnejšie nástroje. Za kolónkou „bez vyznania“, sa môže skrývať napríklad početná skupina tých, ktorých český teológ Tomáš Halík nazval „niečistami“ – teda ľuďmi, ktorí majú neurčitú vieru v niečo nad nami, no rozhodne nie sú ateistami.
Problém je oveľa komplikovanejší, lebo ako napísal sociológ Vladimír Krivý: „Nie každý, kto sa hlási k viere v Boha, hlási sa aj k niektorej cirkvi, a nie každý, kto sa hlási k niektorej cirkvi, považuje sa za veriaceho, resp. nábožensky založeného.“
Aby v tom bolo jasno, samostatnú kolónku si zaslúžia aj ateisti.