Diery v koláči
Slovenský minister práce sa ukázal ako veľký maškrtník. Zo vzorky koláčov, ktoré má jeho úrad napiecť pre ľudí, si rád vyberá chuťové bonusy. Z jedného hrozienka, z druhého oriešky, z iného zmizne maková plnka. Keby Jozefovi Mihálovi išlo o zdravú odtučňovaciu kúru, hádam by okolo toho nebolo toľko frflania. Lenže tu sú v hre paragrafy základného kódexu pracovného práva.
Na každú konkrétnu kritiku šéf sociálneho rezortu reaguje: „Ale veď to ani Nemci nemajú. A to by ste v dánskej legislatíve márne hľadali…“ Zrejme to má poriadne zdokumentované. Lenže keď sa zásadnejšie novelizuje Zákonník práce, nemožno jednotlivé odseky či vety izolovane posudzovať podľa toho, ako to majú v ostatných európskych štátoch.
Každá krajina má v zákonoch i v praxi svoje špecifiká. Niekde je výpovedná lehota taká dlhá, že Slováci o nej môžu iba snívať. Inde zase kladú dôraz na odstupné, alebo je to fifty-fifty. Podobne to vyzerá aj s inými nástrojmi, ktoré majú zachytiť nad sociálnou sieťou tých, čo nie z vlastnej viny letia zo zamestnania a nenájdu si hneď novú robotu.
Pri príprave novely slovenského zákonníka sa však neprihliada na to, že napríklad v Rakúsku aj v čase krízy evidujú takmer štyrikrát nižšiu nezamestnanosť ako u nás.
Naopak, z viacerých možných variantov sa vyberá pre pracovníkov práve ten najnevýhodnejší. Po takom koláči každému zhorkne v ústach.