Zúfanie v predajni
Návšteva obchodu je v slovenských pomeroch niekedy, žiaľ, iba nevyhnutnosťou. Nakupujúci vstúpi do predajne a na úvod ho ovalí pohľad na ovocie. Poudierané banány v akcii, grepy s nádychom zelenej farby.
Zákazník si zašomre, veď ide o akciu, je to lacné a vyberie si najmenej zničené plody. V nákupe pokračuje pri nápojoch, do košíka vloží balenie šiestich pív, ktoré vyzerá lákavo. Málokto má čas na to, aby si prepočítal, či sa naozaj oplatí kúpiť celé balenie, alebo radšej každú plechovku jednotlivo.
Veď reťazec tvrdí, že sa v ňom oplatí nakupovať vo veľkom, a tak by mali fungovať množstevné zľavy. Až detailnejší pohľad na cenovky ukáže, že v skutočnosti ide o „množstevné prirážky“ a tie platia napríklad aj pri oleji, nátierke či kečupe. Lákavý vždy nie je ani pohľad na mäsové výrobky, z ktorých tečie voda.
Niektorí spotrebitelia majú toho dosť. Vymeniť červený obchod za žltý, modrý či oranžový však nepomôže. Nedostatky sú všade. Nájdu sa určite aj pozitíva, a nie je ich málo. Napríklad čerstvo upečený chlieb, naozaj lacný chutný jogurt či syr. Takéto pozitíva sú však na západe samozrejmosťou a takmer nik si tam nedovolí zavádzať či ponúkať nekvalitu. Súvisí to aj s tým, že s vyššími cenami si môže obchod dovoliť kupovať kvalitnejšie výrobky a na ich kontrolu si môže zaplatiť aj ľudí navyše.
Zodpovedné za tento stav na Slovensku nie sú len obchody, ktoré podnikajú, ale najmä štát. Vládam roky trvá, kým stanovia štandardy kvality pre výrobky a ďalšie roky sú zase, žiaľ, potrebné na to, aby sa zásady poriadne kontrolovali a dodržiavali.