Pravidlá hry
Parlamentné zasadacie a hlasovacie procedúry pripúšťajú rozličné obštrukcie. Podľa názoru senátu Ústavného súdu bolo však fotografovanie hlasovacích lístkov, chodenie za plentu vo dvojiciach a zverejňovanie, kto ako hlasoval v tajnej voľbe generálneho prokurátora, obštrukciou z rodu tých neprípustných.
Čo z toho vyplýva? Napríklad to, čo hovoríme od začiatku: hoci sťažnosť, o ktorej Ústavný súd rozhodoval, sa týkala menovite porušenia práv kandidáta Dobroslava Trnku, o Trnku ako o osobu tu v konečnom dôsledku nejde. Ide o princípy, ktoré vládna koalícia porušila v snahe zaistiť si želaný výsledok tajnej voľby.
Keď sa Vladimírovi Mečiarovi svojho času nepáčili niektoré rozsudky Ústavného súdu týkajúce sa jeho čudesného obcovania s parlamentnou demokraciou, neváhal označiť tento pilier zákonnosti v štáte za „chorý prvok na scéne“. Nezostáva, než dúfať, že nejaké podobné vyhlásenie nezíde na um niekomu z terajšej vládnej koalície. Spochybňovanie Ústavného súdu, bez ohľadu na to, čo si kto myslí o jeho sudcoch a ich rozhodnutiach, je cestou do pekla.
V skutočnosti je to tak, že ak je tu niekto hodný spochybňovania, sú to politici, ktorí nie a nie pochopiť, že ich úžasné politické a hospodárske zámery a plány nie sú najvyšším dobrom, v mene ktorého si možno dovoliť prehliadať „maličkosti“ v podobe pravidiel hry. A to by platilo aj vtedy, keby bolo rozhodnutie Ústavného súdu iné, ako je.
Ak by tu boli tie pravidlá iba kvôli nim, potom by azda bolo možné, aby s nimi ľubovoľne narábali. Lenže pravidlá vymedzujúce mantinely politiky sú tu najmä pre všetkých ostatných. Sú na ochranu pred neobmedzenou ľubovôľou vládcov.
Keď u južných susedov Viktor Orbán narába so svojou ústavnou väčšinou v parlamente ako s nejakým od Boha daným potvrdením, že si môže v štáte robiť, čo chce, je to nedemokratické a hanebné. Keď však niekto nemá ani len jednoduchú väčšinu, ako to hrozilo vládnej koalícii pri voľbe šéfa prokurátorov a začne si ohýbať pravidlá hry tak, aby tento fakt v Národnej rade obišiel, nekoná iba hanebne, ale aj hlúpo.
Dá sa očakávať, že keď sa bude tajná voľba generálneho prokurátora na základe nálezu Ústavného súdu opakovať, vládnu mašinériu to nezastaví. Na to už veci okolo Generálnej prokuratúry zašli priďaleko. A tak sa najskôr dočkáme nejakej ďalšej obštrukcie. Možnože tentoraz už v súlade so zákonom…
Dodržiavanie pravidiel je v demokracii rovnako dôležité, ako osobné kvality kandidátov – do akýchkoľvek funkcií. Hádam dokonca viac. Pretože keď sa do funkcií dočasne dostanú aj úplní truľovia či dobrodruhovia, občana pred nimi môžu ochrániť iba tie pravidlá. Preto na dodržiavaní pravidiel trváme a je nám pritom srdečne jedno, ako sa volajú tí či oní panáčikovia, ktorých sa to týka, alebo aké skvelé sú ich plány a zámery. Tak by mal vyzerať pud občianskej sebazáchovy v akcii.