O dôvere
Dôvera je jedným zo základných predpokladov na dobré fungovanie občianskej spoločnosti a demokracie. Nedá sa vynútiť, nedá sa nariadiť, musí sa len postupne budovať.
Čím pevnejšie tkanivo dôvery ľudí spája, tým lepšie sa im darí. A platí to aj naopak: tam, kde prestávajú veriť, nestarajú sa o veci verejné, ich celková kvalita života i spokojnosť s ním je nižšia.
Podľa výskumu európskych hodnôt z roku 2008 si až 81,9 % Slovákov myslí, že „opatrnosti v styku s druhými ľuďmi nikdy nie je nazvyš“ a len 12,4 %, že väčšine ľudí možno dôverovať. Na porovnanie, v Holandsku iným ľuďom dôveruje až 40 % opýtaných a aj na Slovensku to ešte pred dvoma desaťročiami bola zhruba pätina obyvateľov.
Deformácie existujúce v celej spoločnosti sa najvypuklejšie prejavujú okrem súdnictva aj v zdravotníctve, s ktorým prakticky každý nejakým spôsobom prichádza do styku. V situácii všeobecnej nedôvery teda nemôže prekvapiť, že podľa ankety Asociácie na ochranu práv pacientov väčšina ľudí zdravotníkom nedôveruje a sťažuje sa na ich prístup k práci. Korupcia a nedostatok peňazí v systéme tento fakt ešte umocňujú. Výsledkom sú nespokojní pacienti i nespokojní lekári.
Ako rozťať tento začarovaný kruh? Začať by sa dalo povedzme tým, že si obe strany uvedomia, že zdravotníctvo je služba. Lekári začnú brať pacientov ako svojich klientov a podľa toho sa k nim budú správať. Pacienti zasa pripustia, že je ilúziou hovoriť o tom, že zdravotníctvo je bezplatné a namiesto dávania úplatkov akceptujú isté legálne poplatky. No a štát začne za svojich poistencov platiť toľko, koľko treba – teda aspoň 5 % z priemernej mzdy.