Tajná voľba premiérky
Na začiatku májovej schôdze parlamentu nás čaká ďalšie dejstvo tragifrašky oficiálne nazvanej: Volíme generálneho prokurátora. Podľa politológa Miroslava Kusého bude opakovaná tajná voľba "niečo ako hodina pravdy tejto vládnej koalície". A podľa predsedu Mostu - Híd Bélu Bugára: "Netreba sa ponáhľať, treba radšej rokovať, aby sme nemali problém."
Možno len súhlasiť. Iveta Radičová trvá na svojej hrozbe, že v prípade zvolenia kandidáta opozície zloží funkciu. A keďže problémy, ktoré koalícia s voľbou prokurátora má, sú všeobecne známe už od jesene, jasné je i to, že koaliční lídri sa pri vyhovení verdiktu Ústavného súdu nemajú kam ponáhľať.
Zopár maličkostí sa však k uvedenému dodať dá.
Keby Radičová z voľby šéfa prokurátorov neurobila otázku svojho premiérskeho prežitia, bolo by hlasovanie poslancov voľbou medzi Jozefom Čentéšom a Dobroslavom Trnkom. Alebo možno aj medzi nejakými úplne inými kandidátmi. Lenže Radičová sa dala vlastnými ľuďmi (ktože to prvý navrhol Trnku?) dotlačiť až k fatálnemu „buď – alebo“.
Keby bolo jasné, že s jej demisiou odíde z vlády aj jedna z koaličných strán, alebo aspoň dôležitá časť poslancov, bola by voľba prokurátora hlasovaním o prežití vlády, pretože strata parlamentnej väčšiny by skôr či neskôr (ale skôr skôr) vyústila do predčasných volieb. Lenže ono to až také jasné vôbec nie je. Iste, sú tu napríklad Igor Matovič a OKS. Akurát ten prvý ešte nemá svoju stranu a otázkou je tiež, nakoľko sú tí druhí naozaj pripravení zaspievať svoju labutiu pieseň. Zásadné úvahy o existencii vládnej väčšiny v parlamente bez Radičovej bude skrátka rozumnejšie nechať si až na vtedy, keď taká eventualita náhodou nastane…
Zatiaľ je naozaj isté iba to, že poslanci vládnej koalície nebudú hlasovať o Čentéšovi či Trnkovi. Hlasovať budú o premiérke.
Netreba bujnú fantáziu na to, aby sme si domysleli, o čom asi budú koaliční lídri do 17. mája rokovať. O kandidátoch na prokurátora sotva. Budú riešiť dilemu. Verejná voľba zatiaľ nie je a v tajnej voľbe zasa hrozí, že niekto z ich vlastných „dopustí“ Radičovej demisiu. Ako dať v takej situácii dôveru svojej predsedníčke vlády? Najskôr tak, že nebudú hlasovať vôbec. Lenže aj to bude asi treba vymyslieť tak, aby nikto nemohol opäť napadnúť, že, povedané s Richardom Sulíkom, „prišlo k prílišnej koordinácii“.
Ktovie, možno by dilemu vyriešila absolútne tajná voľba, taká, pri ktorej by bola pred poslancami utajená aj poloha hlasovacej urny. A o tých, ktorí by na ňu pri svojom blúdení útrobami Národnej rady náhodou narazili, by sa postarali pri urne umiestnení a mucholapkami vyzbrojení skrutátori. Tajní, samozrejme. So škraboškami na očiach.
No nesmejme sa príliš. Vážnou polovicou frašky je tušenie, že jej názov by mal skôr znieť: Ako sa zákulisný mocenský šach v SDKÚ prejavuje na chode štátu. A ako zásobuje parlament zbytočnými dilemami.