Čo lepšie navrhnúť?
Máločo je otravnejšie, ako výraz "užiť si". Je to všadeprítomný príkaz doby. A marketingu. Užiť si máme boľavé uši a pľuzgiere na prstoch od nekonečného telefonovania a esemeskovania. Užiť si máme dvesto otravných kanálov v televízore, zubný kaz z presladeného keksu, mdlú chuť jogurtu, v ktorom sa smotany nedorežete, užiť si máme účty za internet, ba dokonca aj vlastné dlhy. To keď u nás zazvoní reklamný panák v smiešnom oblečení a spustí: "Dobrý deň, som váš úver od XY..."
Nuž, ale čo lepšie sa dá navrhnúť pri populárnom športe ľuďom, ktorí sa naň radi pozerajú ako práve: „Užite si to“? Hokejové majstrovstvá bude naozaj najlepšie užiť si. Opakom užívania si je totiž v tomto prípade kŕč.
Žiaľ, na váľanie sa v kŕčoch po zemi sme u nás na Slovensku machri. Svet sa na nás pozerá – čo si o nás pomyslí? Budeme dosť svetoví? Budeme dosť trendy, dosť in? Budú fanúšikovia dostatočne hulákať? Bude sa v Bratislave a Košiciach povaľovať dostatok národných zástav a variácií na štátny znak? Budú nimi naši ľudia dostatočne pomaľovaní či pooblepovaní? Dokonca aj taká neškodná floskula, akou je „hokejový ošiaľ“, sa môže v kŕčoch premeniť na nočnú moru: je náš ošiaľ dostatočne ošiaľovitý? Tak, aby si ho všetci všimli a nik ho nemohol spochybniť? Pokoj, priatelia. Nič nové sa pod slnkom nedeje.
Už v starom Ríme sa rivalita frakcií pretekajúcich sa v hippodrome pod zdanlivo neutrálnymi farbami plynulo prelievala do života spoločnosti a aj do domácej politiky. A v Byzancii v 6. storočí farby zelená a modrá na závodisku vozatajov dokonca odštartovali občiansku vojnu (povstanie Nika!, ktoré cisár Justinián „skončil“ zmasakrovaním 30-tisíc ľudí rovno na štadióne). Ako vidno, šport vtiahnutý do politiky či, naopak, politika ťahaná do športu, nie je ani náš, ani moderný vynález.
Je užitočné pripomenúť si to vždy, keď sa na popularite športu snažia priživovať všetky možné politické trasorítky (čo, samozrejme, tiež nie je náš vynález). A keď objektívy kamier počas zápasov pozorne strážia zasadací poriadok v lóžach pre VIP hostí, aby sa na základe takýchto obrázkov potom robili ďalekosiahle analýzy. Chcete protilátku? Všimnite si: zatiaľ čo sa trasorítky vytŕčajú na bilbordoch, bohatí kamaráti údajne na život a na smrť znepriatelených politikov a ich strán v pokoji a mieri hryzú do spoločného hokejovo-reklamného koláča. Veď plnky je v ňom pre každého dosť. A potom, že šport vraj nespája!
Majstrovstvá sveta v hokeji nie sú bojom o globálnu prestíž Slovenska. Nepribudnú nám vďaka nim stoličky v OSN, nestaneme sa kozmickou veľmocou, ani nám pre ne nikto neodpustí naše dlhy. A keď ich nevyhráme, nik nám nepríde odpíliť kus Kriváňa, ani vypustiť Liptovskú Maru. Užívajme si radšej hokej. Neužívajme si tie večné kŕče našej malosti. Práve tie totiž potom ničia život aj ľuďom, ktorých hokej nezaujíma, alebo ich aspoň bytostne netrápi. A, fanúšikovia odpustia, takých ľudí je viac ako dosť.