Nerovná partia
Začína byť ťažké označovať to, čo prebieha medzi Ivetou Radičovou a Ivanom Miklošom, za mocenský boj.
Na jednej strane je reálna vnútorná moc v SDKÚ: korunný princ, za ktorým stoja vplyvné štruktúry. Na druhej strane je moc prinajlepšom dočasná a vonkajšia: Radičová je možno papierovou šéfkou na Úrade vlády. Na pôde SDKÚ ani náhodou.
Odkaz pre Radičovú, obsiahnutý v Miklošových krokoch, je príliš zreteľný na to, aby ho bolo možné nevidieť: bola si volebnou líderkou a stala si sa premiérkou. To je síce fajn, no príliš sa do toho nevžívaj. Vlak je rozbehnutý a jediné, čo s ním môžeš urobiť, je vyskočiť z neho za jazdy. So všetkými následkami.
Fakt, že o svojom vyskočení z vládneho vlaku hovorí nahlas iba ona sama (zatiaľ), tomu neprotirečí. Naopak. Dokonca sa zdá, akoby sa v SDKÚ niektorí už nevedeli dočkať, kedy svoju hrozbu splní.
To, čo najprv možno vyzeralo ako mocenský boj premiérky s jedným ministrom, alebo boj dvoch podpredsedov jednej strany, začína pripomínať inú akciu: buď Radičovú donútime prijať našu hru, alebo ju odtiaľto vyštípeme.
Pred rokom držala Radičová v ruke dva volebné tromfy. Prvým bol prísľub „posociálnenia“ technokratickej pravice. Druhým bola jej politická tvár, nezaťažená históriou strany, ktorá ju nominovala.
O prvý tromf prišla v lete, keď Mikloš s ministrom práce Mihálom predstavil svoj „konsolidačný balíček“. Bez dohody v koalícii, ale najmä v čase, keď bola premiérka v zahraničí. Tá po svojom návrate celú vec vrátila na rokovanie koalície.
Mikloš zdanlivo prehral, v skutočnosti však definitívne nastolil agendu tejto vlády. „Posociálňovanie“ sa nekoná, pretože treba šetriť.
O osude druhého tromfu sa ešte rozhoduje. Keď prepukla kauza Daňového riaditeľstva, Radičová zverejnila výzvu, aby jeho šéf Miroslav Mikulčík odišiel z funkcie. Urobila to dva dni po svojom úvodnom zaváhaní, ale najmä v čase, keď bol Mikulčíkov šéf Mikloš v zahraničí. Odplata je sladká?
Aj tu sa mohlo zdať, že Mikloš prehral, pretože Mikulčík napokon funkciu opustil. Lenže minister si dal záležať, aby bolo jasné, že v tom nebol ani miligram pokánia. A tak sa Mikulčík, sotva odišiel dvermi z Daňového riaditeľstva, vracia poradcovským oknom rovno Miklošovi na ministerstvo financií. A z bývalej Mikulčíkovej poradkyne je vedúca služobného úradu tamtiež.
Najnovšie sa do obehu dostávajú rôzne zaujímavé obstarávacie zmluvy, ktoré sa na ministerstve podpisujú bez verejných súťaží. Bude to Miklošov problém? Ale kdežeby. Veď niektoré tie zmluvy podpisovala bývalá šéfka úradu, ktorú prepustil, s – poradkyňou Ivety Radičovej…
Mnoho vecí, o ktorých Radičová rozprávala voličom, sa odkladá na neurčito. No minulosť jej strany ju dobehla skôr, než by sa kto nazdal. A verejne sa z nej vysmieva. Na to, aby sa toto mohlo volať „mocenský boj“, je to akosi príliš nerovná partia.