Rukojemníci
Situácia v zdravotníctve sa zhoršuje, čo v prípade, keď štát znižuje platby za svojich poistencov a zároveň umožňuje zisk zdravotným poisťovniam, ani inak byť nemôže.
Nemocnice sa potom stávajú rukojemníkmi systému, lebo platby poisťovní nepokrývajú ani ich náklady za poskytovanú zdravotnú starostlivosť.
Rezervy sa iste dajú nájsť všade, ale štát môže zásadne zmeniť situáciu, len ak zvýši platby za svojich poistencov (prípadne aj zdravotné odvody), alebo zakáže zisk poisťovniam. Keďže sa nechystá urobiť ani jedno z toho, nemocnice sa rozhodli pomôcť si samy tým, že od pacientov budú žiadať poplatky. A to nielen za nadštandard. Navyše hranica, čo je v zdravotníctve štandard a čo nadštandard, nie je vôbec určená. Rozhodnúť o nej by mal okrem toho parlament a nemôže sa ponechať na svojvôľu jednotlivých nemocníc.
Za návštevu lekára či pobyt v nemocnici síce vyberá poplatky aj Švédsko, ktorého sociálny systém patrí k najlepším a najdostupnejším na svete, no je stanovený ročný limit. Človek za medicínske služby zaplatí maximálne 200 eur.
Ak by sa slovenskí zákonodarcovia pod tlakom nemocníc rozhodli pre zavedenie niektorého z poplatkov, mali by mať na zreteli, že priemerný dôchodok u nás je približne 350 eur a preto poplatok 2 eurá nemožno považovať za „symbolický“.