Trápny piskot
Toľko spontánnych prejavov národnej hrdosti ako počas hokejových majstrovstiev sveta Slovensko doteraz ešte nezažilo.
Aj keď historické súvislosti sú iné, v mnohom to pripomína situáciu v Nemecku pred piatimi rokmi, keď Nemci počas MS vo futbale prelomili bariéru ostychu a krajinu zaplavili národné trikolóry. Futbalový šampionát sa tak razom premenil na verejnú manifestáciu národnej hrdosti.
Ukazuje to na fakt, že šport je silným motívom pre prejavy národnej spolupatričnosti.
Pokiaľ vlajková výzdoba áut, okien a balkónov pôsobí sympaticky, slogan „my sme tu doma“ dáva hokejovým majstrovstvám absurdný náboj. Nezdvorilosť, ktorú v sebe obsahuje, ostro kontrastuje s našou sebaprezentáciou ako pohostinného národa.
No ešte horšie je to, keď sa nezvládnuté emócie zvrhnú do piskotu počas záverečnej hymny súpera. To sa nedá ospravedlniť ani davovou psychózou vyvolanou frustráciou z prehry. Ani tým, že hymna, ktorá sa kedysi začínala slovami „Sojuz nerušimij“, má pre mnohých z nás stále príchuť čias, keď každá prehra s hokejistami „zbornej“ bolo smutnou pripomienkou za šesťdesiaty ôsmy. Piskot nemôže byť odplatou za príkoria z minulosti. Napokon, hymna je symbolom štátu, nie režimu, ktorý už mimochodom 20 rokov neexistuje.
Šport je predovšetkým o emóciách, ale bez slušnosti sa môže zvrhnúť do grobianstva.