Stačilo!
Trvalo to síce dlho, ale slovenskí lekári, inšpirovaní českými kolegami, napokon nazbierali odvahu a povedali nahlas: Dosť, stačilo! V prípade, že nebudú splnené ich požiadavky, hodlajú podať hromadné výpovede.
Radikálny krok, pre ktorý sa rozhodli, je predovšetkým vizitkou Uhliarikovho pôsobenia, či skôr vajatania, na ministerstve zdravotníctva.
U našich západných susedov dala definitívnu bodku za protestnou akciou Ďakujeme, odchádzame samotná vláda, ktorá napokon schválila zvýšenie tarifných platov lekárov o 5– až 8-tisíc českých korún mesačne. Hromadný exodus sa teda nekonal. To zohralo iste významnú úlohu pri rozhodovaní našich lekárskych odborov ísť v šľapajach českých kolegov.
Samozrejme, mnohí ľudia budú mať pocit, že v spore medzi lekármi a vládou sa stali rukojemníkmi, a preto sa dajú očakávať negatívne reakcie verejnosti. Navyše, niektorí si môžu myslieť, že zdravotníci svoju prácu nevykonávajú dobre a berú úplatky. Iste, nájdu sa aj takí, čo však nič nemení na fakte, že mzdové ohodnotenie lekárov je neadekvátne ich práci, a preto majú právo postaviť sa za svoje požiadavky.
Napokon, lekári robia len to, čo všade inde vo svete – rozhodli sa pre istú formu štrajku. Problém je skôr v tom, že v našej spoločnosti prevláda nevraživosť voči tým, ktorí sú nejakým spôsobom iní. No a štrajk ako prejav nespokojnosti sa u nás akosi „nenosí“. Tým sa lekári vyčlenili od zvyšku „mlčiacej väčšiny“.